Irina Bergsetová: Pohľad na juvenílnu justíciu v širšom kontexte (jednopohlavné vzťahy, gender, diversity, pedofília, financovanie, sledované ciele)

17.02.2015 10:54

Dobrý deň, Irina, opäť sa s vami stretávame vo veci systému juvenílnej justícii, ktorú zavádzajú aj u nás, a ktorá je už úspešne zavedená v Európe. Odkiaľ začneme? Od nás alebo od Európy?

Môžeme od nás, aby sme porozumeli, prečo vôbec rozoberáme túto tému, a čo sa na nás chystá. Vec je v tom, že piata kolóna u nás (teraz ju už chápeme, kto a čo robí) aktívne zavádza západný vzor „ochrany detí“.

V úvodzovkách „ochrany“.

V úvodzovkách „ochrany detí“, áno. Mali by sme chrániť a starať sa o deti rovnako ako v Európe, a Európa to robí tak, ako v Amerike.

A v tejto súvislosti chceme pochopiť, čo také to vlastne bude? Pretože ak nám predkladajú istý model, ktorý už existuje v Európe, chceme preskúmať, ako pracuje pre pochopenie toho, čo na nás ide.

Preto za zaujímame o Francúzsko, Fínsko, Nemecko – ako pracuje tento systém „ochrany detí“, po našom starostlivosti, alebo Komisia pre záležitosti maloletých – náš systém juvenílnej justícii.

Tu musíme povedať, že naši oponenti, vážení oponenti, zrazu hovoria, že juvenílna justícia je časť zákonodarstva, ktorá sa zaoberá kriminalitou v oblasti detí.

To znamená, že pokiaľ neplnoleté deti prekračujú zákon, je to tá časť spravodlivosti, ktorá za zaoberá tými deťmi, akože to „juvenílna justícia“ predstavuje.

No pôvodne to tak je...

Áno, pôvodne to tak je. No v skutočnosti sa ukazuje, že z tejto služby či systému dozoru nad deťmi vyrástla ohromná mašinéria, ktorá vo všeobecnosti vzala na seba starostlivosť nielen o tých, ktorí sa, povedzme, k deťom nesprávajú najlepšie, ale o všetkých.

Akoby systém na kontrolu detí sa obrátil v Európe na istý druh detskej polície, či čo. Pretožejuvenílna justícia, v našom dnešnom chápaní ako rozoberáme tú otázku, je nebezpečná preto, lebo jednoduchí, pozitívni rodičia, a rodina z nejakého dôvodu spadá do pôsobenia tohto systému kontroly aj vtedy, keď deti ešte nespáchali žiadny priestupok.

Inými slovami, tento systém sa rozšíril. Kedy? Neviem. Myslím si, že teraz ľudia môžu začať písať dizertačky na tému dejiny juvenílnej justícii. Ona sa rozšírila na kontrolu nad všetkými rodinami a neplnoletými deťmi: „Čo ak zajtra nejaké dieťa ukradne buchtu v potravinách? Čo ak nejaké dieťa...“

Spočiatku sa začala ako prevencia. Potom slovo „prevencia“ ubrali, ostala iba tato kontrola, a kontrolu nazvali „ochranou“. To znamená ochrana detí od koho?

Postupne sa tento systém „ochrany“ zmenil na ochranu, fakticky, pred rodinou, pred tradíciami, pred hodnotami. Niektoré krajiny, ktoré s horlivým nasadením prijali tento systém, a doviedli ho krajných hraníc, ktoré vyzerajú absurdne, z uhla pohľadu nášho prorodinného štátu – tieto krajiny ukazujú ako sa táto ochrana zvrhla od ochranu od rodičov.

Keď rodičia, to znamená, rod, z ktorého dieťa prichádza do štátnej sféry, sa označujú ako nepriateľ dieťaťa číslo jeden. Opäť prepojenie, veľmi dôležité je prepojenie s tým, ako sa prv rozumela juvenílna justícia. To znamená, patronátom nad deťmi, ktorá sa správajú asociálne.

Aké prepojenie? Také, keď sa predpokladá, že títo rodičia a rodiny sú vinné pretože, môžu deťom odovzdať nejakú negatívnu skúsenosť. To znamená, nenaučiť... A preto, čím skorej odoberieme deti, tým skorej (to je taká absolútne nórska filozofia), tým skorej zbavíme dieťa negatívneho dedičstva, ukazuje sa.

Úplný nezmysel, pretože my s vami prekrásne rozumieme, že spoločnosť, občina, nemôže existovať, ak nepriznáme rodinu vo všeobecnosti pozitívnou. To jest, že spoločnosť je všeobecne nastavená žiť tak nejak v rodine.

Tým sa má na mysli, že štátotvorné prvky, ako v prípade rodiny, oni nie sú nepriatelia štátu, tak povediac. Možno ich zmeniť, hýbať s nimi...

Oni sú bunky štátu, krajiny.

Nielen bunky štátu, ale aj jeho základ, jeho sila, ukazuje sa.

Mnoho ľudí sa pýta, prečo celý čas dávame za príklad Nórsko a Škandináviu. Preto, lebo to bolo v oblasti juvenílnej justícii také laboratórium.

Tak vnímam, že tento experiment sa uskutočnil najskôr tam, a potom sa ten experiment spúšťa všade. Odtiaľ taký môj pocit: pozriteže, čo sa môže stať, ak pôjdeme do rovnakej krajnosti ako v Škandinávii.

A nedávno nám ukázali, čo také je juvenílna justícia z druhej strany, z uhľa pohľadu finančných príjmov a finančných ziskov. Nórske noviny Aftenposte, jedny z hlavných novín ako „naše“ [Pravda], [SME], 3.11.2014 zverejnili veľmi zaujímavý článok, kde v hlavičke je napísané „Barnevern er blitt Big Business”.

V preklade: „Barnevern sa javí veľkým biznisom“. Barnevern. „Barne“ sú deti, „vern“ je ochrana. V preklade: „Systém na ochranu detí je mnoho-miliardový obchod“. Mnohé noviny to prebrali, alebo urobili podobné články.

Samotné zhrnutie článku hovorí, že 7 súkromných majiteľov majú zisk, konkrétne sa spomína 550 mil. nórskych korún (NOK), [63 mil. EUR] [1 NOK = 0.115 EUR], majú zisk z Barnevernu. To znamená zo systému ochrany detí má nejakých 7 súkromných vlastníkov ohromné mnohomiliónové zisky, v prevode na ruble – miliardové zisky.

To znamená, že tento systém na „ochranu detí“ je v Nórsku súkromný?

Tak sa ukazuje. Spomeňte si, keď sme hovorili o juvenílnej justícii v Taliansku. Jeden sudca tam povedal, že z rozpočtu sa vyčleňujú 2 miliardy a prerozdeľujú sa. A vytvoril sa taký dojem, že štát sám prerozdeľuje tie peniaze.

V článku nám ukazujú, že zhruba v 20. rokoch, tu je tak napísané v tom článku, že systém „ochrany detí“ sa sprivatizoval. To značí, že bol rozpredaný. Čo znamená privatizácia? Keď sa štátny majetok predá súkromným firmám.

Pochopiteľne ich bolo mnoho. Od vtedy ide proces monopolizácii. V tom článku je napísané, že ich bolo 7, a v septembri 2014, to znemená niekoľko mesiacov nazad, sa objavil jeden obrovský vlastník, to jest makro-vlastník, ktorý celý nórsky systém skúpil. Volá sa investičný fond Argan Capital London.

Londýn?

Áno, Londýn. Je to transnacionálna korporácia, a to je veľmi zaujímavé, Artiom. Chápete, prichádzame k záveru, že tá juvenílna justícia, ktorá sa začína teraz v Rusku, ako kontrola rodín a kontrola detí, a snaha o sociálno-inžinierske takéto riadenie, manipuláciu vo vnútri našej spoločnosti, je vlastne činnosť nejakých transnacionálnych korporácií?

To znamená, že už existuje nejaký svetový trh s ochranou deti. Prečo o tom hovoríme? Ten nový vlastník, ktorý to skúpil, sa volá Argan Capital London.

[Stránka firmy je http://www.argancapital.com]. Taktiež som spravila fotografiu. Rozumiete, teraz, keď v ruských, či akých médiách ide šum, tak zrazu sa všetko vymaže a zmizne.

Pozrime sa na skeny tých dokumentov. Otvorime si Argan Capital. Ukazuje sa história tej korporácii. V roku 2006 sa vyčlenila, dokonca je tak napísané, že sa oddelila. Čiže nezaložila ako nová firma, ale už bola. Od koho, čo myslíte? Od Bank of America.

Navyše, tento investičný fond existoval ešte n-rokov predtým. Viac než 10 rokov [...] bol ako pod-oddelenie fakticky. To jest, fakticky pobočka Bank of America, len pod druhým názvom. A skupoval trhy ochrany detí v Európe a vo svete.

Rozumiete, to náležite znamená... Prekrásne chápeme, že taká veľká súkromná korporácia bankárov, nemôže nezávisieť od ideológii tej krajiny, na území ktorej sa nachádza a riadi. A cez finančné mechanizmy ide riadenie a nasadenie ideológie, prirodzene, americkej a ich pohľadov.

To je dôvod, prečo nemôže byť takého priameho kopírovania, ako sme si skorej mysleli, keď systém Francúzska kopíruje francúzsky systém ochrany detí, ale sú aj finančné mechanizmy, keď už nejde inak, tak vám nedáme peniaze.

A tu je zaujímavé ako to pracuje... Zdá sa že dobre: Banka vkladá peniaze do „ochrany detí“ Nórska. Ukazuje sa, že všetko nie je také jednoduché.

A na čo je jej to vôbec treba?

Z môjho uhľa pohľadu, tu veľmi zaujímavé. Ten, kto vlastní deti, vlastní v zmysle ovláda, riadi, kontroluje ten štát.

V budúcnosti.

Aj v budúcnosti aj v prítomnosti.Je to forma súčasnej kolonizácie. Pozrite, ukazuje sa, že ak je dnes v Nórsku oficiálne ohlásené, že minimálne 5% detí je bez rodičov, nežijú doma. Hoci podľa mňa to bude percent ešte viac.

No ale ak je to iba tých 5%, čo to znamená? Znamená to, že rodičia už sú v stave stresu, rodina sa rozpadla. Sú manipulovateľní, ovládateľní. Fakticky sú dlžní prísť čo-to prosiť. Prosiť o videnie sa s deťmi.

A tak sa človek premení na nejakého sociálneho otroka, napriamo. Taktiež aj to otroctvo nie je ekonomické, a nie je napísané, že patríte nejakému tomu vlastníkovi, tak vždy závisíte aj nejakej schémy systému.

Pridajte 5% mám, pridajte ešte 5% otcov, 5% pridajte babičiek, [...] a 5% dedkov... reč ide o tom, že približne jedna štvrtina obyvateľstva je plne závislá, a vypadá z procesu samostatného života.

Je úplne ovládateľná. Fakticky, rodiny, v ktorých zobrali deti, je ako keď ľudia žili na [paselenii?]. Fakticky žijete ako na [paselenii?]. Musíte sa označkovať, fakticky ste uväznený.

Teraz sa vrátime k tomu finančnému mechanizmu. Podsúva sa nám, že bude vytvorený systém, akoby blahodárny pre deti, kde rodičia, ktorí sa zle starajú o deti, tak o tie sa sťaby lepšie postará spoločnosť.

No, my s vami rozumieme, že sme žili v predtým socialistickej krajine, kde sa štát skutočne, teraz nebudeme otvárať otázky korupcii atď, zoberieme to celkovo, štát spĺňal funkcie prerozdelenia dodatočných peňazí, keď štát rodinám čo-to dával.

To jest, keď ľudia u nás žijú, a stále hovoria: „Prečo nám platia malinké príspevky?“ Daj, daj. U náš ešte zostalo také spotrebiteľstvo. To značí, štát dá-val.

Teraz je kapitalizmus. Stretávame sa s úplne inou schémou. A ľudia, keď očakávajú, že štát sa bude starať o ich deti, v Nórsku, vo Francúzsku, v skutku, to je úplne iná starostlivosť. Je to starostlivosť, ktorá je fakticky rovná väzeniu. Teraz objasním prečo.

Pozerala som sa, prirodzene, každý človek, v rámci toho jazyka, ktorý pozná, môže nazrieť do dejín – z  čoho začal systém ochrany detí v Nórsku? Prirodzene, nezačal s Bank of America, začal skorej.

Bola to súčasť takzvaného väzenského systému. Keď rodičov posadili do basy, tak vedľa sa vystrojil dom pre deti. Také domy boli v Nemecku. Môžeme pohľadať ako sa nazývali. To jest, pre nás, Rusko, je to netypické. U nás nič také v minulosti nebolo.

To znamená, že musíme pochopiť, že tento systém, ktorý sa u nás nasadzuje, je fakticky systém pre väzňov, a nie pre pozitívnych občanov spoločnosti.

Prečo? Je to časť kontroly, takej totálnej, kontrola všetkých rodín, ako v base, v tábore, v koncentráku. Prečo také rodičovský pocit, že je to koncentrák – to nie je metafora, je to naozaj tak, a tento systém bol prenesený do prosperujúcej spoločnosti.

Nórsko o sebe prehlasuje: „Vytvorili sme spoločnosť všeobecnej prosperity“. Tak seba nazývajú. To značí, fakticky, komunizmus, mohlo by sa zdať – žite, užite si život.

Tak prečo sa všetkého bojíte? Mám taký pocit, že oni sú omnoho viac neslobodní, že my, ktorí žijeme v krajine s množstvom problémov. Preto, lebo je zostrojený systém vo vzore väzenského - totálna kontrola za všetkými.

Nuž pokračujme, aby ste pochopili.

Pozitívne spoločenstvo, sťaby systém, ochrana. No a čo je taký systém ochrany detí? To je keď štát hovorí: „Vy sa o deti staráte zle, my sa budeme starať lepšie“.

Dnešná ministerka detských záležitostí v Nórsku, vymyslela nový spôsob, ako brať deti, povieme takto, od rodičov sadistov. Od rodičov, ktorí môžu naplácať na zadok, či nakričať na dieťa. A teda, pozriteže aký spôsob vymyslela.

Ministerka hovorí: „Viete, mnoho rodičov sa domnieva, že keď berieme deti zrazu, že je to kruté. Urobme to takto. Nebudeme brať zrazu. Dáme rodičom, rodine šancu, ale za to sú čosi dlžní na oplátku urobiť. Nejakým spôsobom sme dlžní tu rodinu kontrolovať.“

Hovorí žena o pozitívnych rodičoch. To jest, nie o narkomanoch, nie o alkoholikoch. Ona hovorí: „Oni sú dlžní každý deň chodiť s močom na nástup.”

Ja vám to preložím. To značí – hlavička týchže novín Aftenposten – oni sú dlžní prísť s analýzou, že počas noci nevypili alkohol, dýchať do trubičky prakticky. Prečo s močom? Prečo sú dlžní to niekam nosiť?

Pretože, logika toho systému je kontrolovať ako v base. Rodičia, to sú ľudia, ktorí žijú na [paselenii?]. Fakticky, sú priviazaní k nejakému väzenskému systému, oni sa mu zodpovedajú, to znamená, že sú pod dozorom, sú „poddozorní“.

Fakticky nám teraz predkladajú, medzi slobodných občanov Ruska, dobrovoľne prijať ten súkromný systém (a mi zatiaľ z toho rozoberieme peniaze), a dostať sa pod dozor.

Predstavte si, že žijeme v takej veľkej base, ktorá sa bude nazývať [Slovensko], a my budeme povinní chodiť niekam s močom na nástup, alebo neviem s čím ešte.

Nezmysel! Artiom, nám to vôbec netreba. Sme absolútne normálna, zdravá krajina, kde je každá rodina sebestačná. Aj u nás sú rôzne povinnosti voči štátu.

Nielen, že hodíme do práce, ale ešte vykonávame rôzne sociálne funkcie. No keď prichádzame domov k rodine, hovoríme: moja rodina, môj dom – môj hrad. Tam je u nás úplne iný svet. A to sa zas raz nepáči Západu. Rozumiete?

Pretože na Západe, sú tieto bunky... Ty prídeš domov, a nie si slobodný, u teba niet takého sveta, ktorý je u nás tu v Rusku. Stále tam zostávate, ako by pod dozorom. Žiješ na území absolútne priezračnom.

Nehovorím už o tom, ak používať platobnú kartu, tak všetci vidia [...], všetci vidia, či si zaplatil daní dostatočne, alebo nedostatočne, čo drahé ste si kúpili. Rozumiete? Sotva, samozrejme, niekto niekde sedí, a kontroluje to, no... [áno kontroluje]

Ak je treba, tak o vybraných ľudí vedia všetko.

Absolútne. Rozumieme, že od civilizácii nemôžeme utiecť. Ale otázka je v tom, že totálna kontrola za rodinami s deťmi smeruje k čomu? K úplnej kanal... kolonizácii spoločnosti. Prosto sa staneme kolóniou toho nejakého transnacionálneho monštra, akokoľvek ho nazvať.

Ešte by som chcela dva momenty. Teraz si vezmeme príklad Nórska, aby sme pochopili, ako sa presúvajú peniaze, pretože je to veľmi zaujímavé.

Ak sa aj budeme mýliť, ak to ako rodičia nesprávne chápeme, nech nám ekonómovia pomôžu porozumieť, čo je to za štruktúra.

Chcela by som sa ešte vysloviť k spiknutiu. Celý čas hovoria, že my sme ruskí, alebo v tomto prípade ja. Vidíme, že sú nejakí, ktorí tam kujú pikle proti Rusku, proti rodičom.

Nie. Je spiknutie – to je oddelené. A je plán. Ľudia otvorene hovoria: „Máme plán urobiť to, to a to vo veci ochrany detí k 2020 roku, k 2030 roku, k 2050 roku“.

Transnacionálne štruktúry, ktoré vedú plánovú robotu. Proste sa len tak „nezamysleli“, a teraz to realizujú. Spiknutie je skôr viac spojené s... V histórii Ruska boli u nás cárske prevraty, uchopenia sa moci – toto nie.

Reč ide o práci podľa plánu, ktorá trvá, možno už, posledných 100 rokov. Postup podľa plánu na získanie kontroly nad svetom, a zostrojenie nového svetového poriadku, ako sme hovorili. Ten nový svetový poriadok je zostrojený v Európe.

A preto, pohľad na Nórsko, a na jednotlivé krajiny, ktoré nám sami ukázali dokumenty, ako funguje ten mechanizmus kontroly nad každým človekom cez systém ochrany detí.

Davajme, vrátime sa tomu článku. Tu je veľmi zaujímavý materiál zverejnený. Prečo zaujímavý? Ako prvé nám ukazuje a hovorí o tom, aký je to výnosný obchod starať sa o deti.

Pričom značne ziskovejší než ropa, čo skorej si predstaviť bolo nemožné. Prečo? Objasním. Pretože, medzi tými vlastníkmi, ktorí boli... rodiny [...], ktoré vlastnia transnacionálne ropné firmy sú švédske aj nórske.

Nože, v tom článku sú zverejnené štatistické tabuľky. Ukazuje sa, že k dnešnému dňu je v Nórsku 53198 detí a dorastu v systéme „ochrany detí“. Čo to hovorí o tak malej krajine, v ktorej je milión detí, 52 tisíc za rok? Každý rok 52 a 52 a 52 tisíc.

Načo také ohromné množstvo detí kontrolovať? Načo ich oddeľovať od rodičov, a presúvať do toho trhu poručníctva? U nich sa to nazýva tak –  „trh ochrany detí“.

Nazveme to tak, aj keď to znie veľmi čudne. Ukazuje sa, Nórsko, v druhých článkoch čítame, si dala za úlohu: zachrániť všetky deti od rodičov, pretože rodičia...

„Zachrániť“ opäť v úvodzovkách.

V úvodzovkách, určite... oddeliť a riadiť. Tu sa vyjasňuje, že asi kto-to, jasne, že to neboli Nóri, zadal úlohu zostrojiť nový typ človeka – bezkonfliktný občan sveta.

Čo také je bezkonflikný občan sveta:

  • Bez rodného jazyka,
  • bez rodnej národnosti,
  • dokonca bez akejkoľvek príslušnosti k rase.

Dieťa by malo stratiť všetky identifikačné znaky, dokonca nerozumieť či je chlapec alebo dievča. To znamená, že niekto zadal takýto cieľ. A na tomto cieli sa pracuje.

V tomto prípade vidíme to na príklade tento krajiny, ktorá v astronomických číslach odoberá deti, alebo nasadzuje rodinám finančnú pomoc, či akúkoľvek, s právom vojsť k nim v ľubovoľný moment dňa.

Čo znamená, pomoc od detskej polície? To znamená, že detská polícia môže vôjsť v ľubovoľný čas dňa do vášho obydlia. Paradox, no vo Fínsku išli ešte ďalej. Vo Fínsku je povinná odovzdať kľúč od domu, kde sú deti tomu systému fakticky „ochrany detí“.

To znamená, že ľubovoľný čas títo ľudia...

...berú kľúče, a vchádzajú do vášho obydlia. Spíte, alebo jete, prichádzajú a „zachraňujú“. Prišli k záverom, že lámať dvere je drahé, rodičia sa barikádujú.

Tak načo takú škodu? Všetko je takto jednoduchšie... Napríklad, ak vám odoberajú deti, tak vo Fínsku je to pre rodinu aj strata majetku, pretože aj dieťa má podiel na majetku rodiny.

A preto ste dlžní vzdať sa domu, bytu – to všetko sa delí medzi všetkých. To jest, vám zoberú dieťa spolu s majetkom, rozumiete.

To znamená, že mu prináleží nejaká tá časť nehnuteľnosti?

Časť nehnuteľnosti, časť vášho automobila. A preto ste dlžný to náležite predať aby ste tú časť to mohli vyplatiť tej agentúre, ktorá bude teraz ovládať vaše dieťa.

To jest, jasne sa ukazuje sa, že aj od súkromných osôb, od nás, chcú hotovosť. Navyše, v mnohých krajinách Európy sú rodičia dlžní platiť alimenty svojim deťom. No prakticky, nie vždy ich poberá súkromná, sťa by druhá rodina. Niekedy ich poberá detský dom, niekedy psychiatrická liečebňa.

A tak ešte aj vy platíte peniaze za zadržanie vášho dieťaťa. Nielen štát. To jest, táto kontrola, ktorá odoberá deti, ona sa dožaduje profitu ešte aj od vás. To je tiež zaujímavé.

A predstavte si – 53198 detí. Ďalej píšu, že kto, ako, koľko dostáva peňazí. Je taká agentúra, s ktorou som aj ja mala dočinenia, keďže mi tiež v Nórsku odobrali dieťa – Bufetat. Po prvé, všetko s „etat“ je štát. Dojem bol taký, že je to štátna agentúra.

Nepredpokladala som vtedy, že mám dočinenia nie so štátnym systémom, ale so súkromnou korporáciou. Človek sa bude inak správať a cítiť.

Pretože štát je v našom chápaní mašinéria, ktorej sa nevyrovnáš. Vedieť, že sú to kadejaké agentúrky vám dá silu bojovať s nimi. Potom je jasné prečo tak označujú.

Nože, tu je povedané, koľko miliónov zarábajú. Veľmi zaujímavá tabuľka. Je tu povedané, že koľko ten Bufetat za deň, môže zaplatiť, alebo prerozdeliť peňazí zo štátneho rozpočtu, na jedno dieťa.

Tu vzniká otázka: A akože títo ľudia, odkiaľ zobrali peniaze? Čo, Bank of America im ich platí, 550 miliónov NOK, alebo 63 mil. EUR zisku? Ukazuje sa, že nie.

Jedna tretina štátneho rozpočtu Nórska ide na „ochranu detí“. Tretina rozpočtu jednej z najbohatších krajín sveta. To jest, nehovoríme o dlhoch Nórska, ako ste spomenuli.

Tretina rozpočtu. Tretina rozpočtu, to je viac než vydeľuje Taliansko, Francúzsko, Fínsko. Francúzsko a Nemecko sú veľké krajiny. Ale aj také krajiny dávajú menej než napr. Taliansko.

Taliansko z rozpočtu dáva 2 000 000 000 EUR na „ochranu detí“. Fínsko vydeľuje tiež 2 mld. EUR na „ochranu detí“.

Čo predstavujú 2 miliardy EUR zo štátneho rozpočtu bez dane? Pretože všetky organizácie, ktoré dostávajú peniaze... To môže byť súkromná rodina v prípade nájomných rodičov, a môže to byť aj detský dom.

No rozumiete, prístrešia, pološtátne rôzne podnikania prirodzene platia dane za svetlo, za vodu. Tomu rozumieme. No peniaze, ktoré idú zadržanie dieťaťa, to značí, že polovica ide na výplatu, na ohodnotenie práce tých všetkých ľudí, na osvetlenie, do miestnosti čo-to kúpiť.

A polovica, ide na „starostlivosť“, no polovica, nejaká časť tých peňazí. Ona nie je zdanená, pretože je to dotácia na dieťa.

Takže otázka. Tu je napísané koľko tá súkromná, sprivatizovaná korporácia, pološtátna, či akáto, ona prerozdeľuje túto štátnu objednávku.

Koľko dáva na dieťa? Čítajme. Tu je napísané, že tá suma sa blíži k sume 20 tis. NOK [cca 2300 EUR] denne. Tu je napísané, že „každých 24 hodín“. Keď som žila v Nórsku, kurz sme násobili piatimi.

Je to astronomická suma. Vynásobme to [kurzom z 28.1.2015: 1 NOK = 0.114 EUR] a denne je to [2300 EUR]. Desať dní [23000 EUR].

Za mesiac je to [70000 EUR], ktoré dostane na každé dieťa bezúročných, nezdaniteľných dotácií každý človek, ktorý sa ho dotýka. To jest, dieťa je „zlatý poklad“.

Rozumiem, to je na jedno dieťa.

Áno, denne na jedného.

A ľudia tam, systém, to všetko rozdeľuje.

Áno, 53198 detí. To je dôvod prečo až jedna tretina rozpočtu. No najviac zaujímavé. Tu je napísané, že iba v prípade aj dieťa „jednoduché“. Čo znamená „jednoduché“? On je zdravý, vzali ho úplne zdravého bez problémov.

A ak sú u dieťaťa problémy so správaním, ak sú u neho traumy, to znamená, on odporoval, keď ho zaberali, zlámal si ruku, alebo ste ho doviedli do invalidného stavu.

To jest, ukazuje sa: My, rodičia, sa trasieme nad deťmi, aby sa nič zlé neprihodilo, pretože nám sa to akoby zdá výhodnejšie. Pretože čím zdravšie dieťa, sami to poznáte, tým ľahšie sa o neho starať.

A tu je napísané, že viac zarobíte, ak mu spôsobíte traumu. Potom je možné získať do 25 000 NOK [2900 EUR]. To jest, za mesiac dostanete [85000 EUR] zo štátneho rozpočtu Nórska ak má dieťa problémy.

Preto, keď ide ochota cudzincov za našimi telesne postihnutými, alebo za deťmi v zložitej situácii, tak to závisí od tohto, rozumiete?

Je to dokument, ktorý nám predostiera agentúra, ktorá má moc od štátu všetko toto poskytovať, Bufetat. Povieme tak, naše poručníctvo, ktoré [odčitaeťsia?].

A u nás od 1. januára bude už neštátna. Ona bude tiež prerozdeľovať nejakú sumu, a pracovať na trhu služieb. A čo robia všetci účastníci toho trhu?

Oni predávajú služby tomu dieťaťu, i rodine, v princípe. Iba nám rodičom sa ničoho nedostáva. Prečo hovoríme, že dieťa je tovar? Pretože cez neho je možné odčerpať 25 tis. NOK denne.

To sú ohromné peniaze. No jemu za tých 25000 NOK možno predať ešte kopu služieb. Rozumiete, kopu služieb. Tam v Nórsku sú také služby ako „ja pôjdem s ním na ryby“ - hovorí si firmička. „Ja budem s vašimi deťmi, tam, v detskom dome, chodiť na nákupy alebo kade“.

Taktiež dostávate peniaze, pretože predávate služby. Idete s ním do cirkusu, aj keď tam cirkusov nieto, tam iba kolotočiari jazdia po dedinách. A tu je napísané, že súkromný predajcovia služieb dostávajú 50% od celého systému „ochrany detí“.

Od tej sumy, jednej tretiny rozpočtu, 50% dostávajú súkromníci. Kto sú títo súkromníci? Vo väčšine sú to tí istí, ktorí chodia na rybačku, prosto súkromní podnikatelia, poviem tak.

Tu píšu, že ešte tretina z nejakej sumy ide inštitútom. To sú „fosterové“ rodiny, ktoré dostávajú ešte približne jednu tretinu z toho.

To znamená náhradné „rodiny“.

Áno, náhradné rodiny, „fosterové“ rodiny. No, náhradná rodina u nás je, keď berú dieťa ako rodné. A to „fosterové“ sú také, kde dieťa prežíva dočasne, pokým mu nenájdu umiestnenie. Vo „fosterovej“ rodine dieťa musí žiť najmenej 3 mesiace v súlade so zákonmi Európy.

Ak plače, ale sa vám nepáči, alebo sú iné ťažkosti, môžete ho „vyhodiť“ a vziať si druhého, iného veku. To znamená správanie ani len nie ako k mačkám a psom – za 3 mesiace mačku z domu nevyhostíte.

Také správanie k deťom je prosto divošské, úplne neprijateľné pre našu mentalitu. Tie čísla 20 tis. NOK a 25 tis. NOK, to je z výročnej správy z toho systému Bufetat za rok 2013. To jest, to nie sú staré cifry, oni označujú všetky tie sumy.

Tu v tomto článku je taktiež povedané, kto, aké oddelenie koľko nakúpilo, predalo tých služieb. To znamená, že je to seriózna štúdia. No logika toho článku je, že „majiteľ platí málo“.

Aby ste pochopili – my žijeme v úplne iných systémoch súradníc. Čo také je bohatstvo, čo také je bieda, koľko peňazí je dosť na dieťa. To jest, v princípe, ak by vám denne dávali 2300 EUR, bolo by to dosť, myslíte, na výchovu jedného dieťaťa? U nás ani jedna rodina nedostáva také sumy.

Zaujímavé je, že keď boli tieto čísla zverejnené u nás, v ruských televíziách, tak tá informácia zrodila taký vietor. Mnohých teležurnalistov to zaujalo, išli tam, pýtali sa ľudí, či je to tak alebo nie.

Tiež som dostala niekoľko telefonátov od našich matiek samoživiteliek. Hovorili: „Vy celý čas Nórsko kritizujete, rozumiete, ja dostávam nejaké-tie ruble, a tam dávajú „4000“ EUR za deň na dieťa.

Veď by som tam šťastne žila.“ Je to nepravdivé. To platia za dieťa z rodiny odobraného.

Nie za rodného.

A nie za rodného. Za toho aj tam platia neveľké peniaze. No ich platia iba aby získali kontrolu. Plnú, totálnu kontrolu nad tebou, nad tvojou rodinou, a nájsť spôsob ako ho, to dieťa od teba odobrať a dostávať viac.

Ako mohol byť vybudovaný taký systém? Čo prebehlo, že spoločnosť všeobecnej prosperity (Nórsko sa tak označuje – to znamená ideálny nejaký systém), že spoločnosť hovorí o tom, ako odoberie všetky deti, a začne sa o nich nejako tak starať?

Deti sa sťahujú medzi rodinami, medzi všetkými tými inštitútmi, páchajú samovraždy, trpia, strácajú jazyk, pretože v Nórsku je viac ako 2000 nárečí.

Každá rodina, každý región hovorí na rôznom nárečí. Je to prakticky druhý jazyk. Keď tam priplávali... Je to taká krajina pobrežného typu, ostrovná v niektorom zmysle.

Priplávali lode z rôznych krajín, a podľa toho v daných osadách i hovorili. S francúzskymi slovami (prízvukom), s nemeckým. Preto je to úplne nepodobný jazyk.

Dieťa migruje zo severu na juh, do rôznych regiónov krajiny, v rôzne klimatické zóny. Fakticky je to šikanovanie dieťaťa. Ten systém je trest.

Moja pozícia, rodiča, že nám teraz vnucujú nejaký systém, blízky k väzenskému, keď deti budú odoberať od rodičov a trpieť – to nie je to, čo bude dobré. Teraz sa vám to skúsim vyargumentovať.

Prečo sa to viac podobá na trest pre dieťa? Keď deti odoberajú od rodičov, to akoby odoberajú od zlých rodičov. A zároveň dieťa označia, že ho zobrali z nejakej zlej rodiny.

Dieťa označujú „si zlý“. Prečo? Pretože dieťa dostáva zrazu status (spolu s číslom klienta) „dieťaťa pod dohľadom“. Stáva sa  „poddozorným“ dieťaťom. Dostáva označenie akéhosi nespoľahlivého.

Všetky deti, ktoré sa rodia u detí, ktoré boli čo i len jeden deň v tom systéme – prakticky v koncentráku – im budú automaticky odobrané v deň ich pôrodu.

U nás existujú dôkazy aj svedectvá, a dokonca teraz už i na ruských televíziách ako Nóri hovoria, že: „Vyrástla som v náhradnej rodine, v detskom dome nórskom. Keď som rodila dieťa, povedali mi, že som nespoľahlivý rodič, pretože som tam bola, a nemám právo vychovávať svoje dieťa – ono sa odoberá v moment narodenia“.

Vari je to humánne, a vari je to systém ochrany detí a obyvateľstva? Nie. Je to systém prevýchovy detí v tom, že si zlý, si nedôstojný občan občiny, si nespoľahlivý, si „poddozorný“ fakticky.

Druhý príklad, ktorý dokazuje, že je to o tom aby stratili status dôveryhodného občana – oni sa zbavujú vzdelania. Ak bol môj starší syn držaný 2 mesiace v prístrešku toho systému, on nemá právo na vyšší stupeň vzdelania v Nórsku, pretože je nedôveryhodný.

Nemôže si zobrať študentskú pôžičku. Keď si raz nemôže vziať študentskú pôžičku, nemôže získať VISA kartu a všetko ostatné.

Otázka znie tak: U vás v rodine žije dieťa. Staráte sa o neho, milujete ho. Povedia vám: „Vy ste ho tresli“, tak zhruba povedané. Odoberú vám ho akoby do spoločnosti všeobecnej prosperity – do nejakého raja z nejakého pekla.

Má to byť raj, ale v skutočnosti to je basa. Budeš nespoľahlivý, budeš pod dozorom, nemáš právo učiť sa, dostať vzdelanie. To nie je jednoducho diskriminácia. V skutočnosti je to absolútne narušenie aj ľudských práv aj práv detí.

Je vytvorená nejaká chobotnica, nejaké obchodno-ziskové podnikanie, ktoré robí z detí fakticky otrokov, Artiom. Otázka znie: Načo je to nám, Rusku, keď nejaký Bank of America dostáva jednu tretinu rozpočtu.

Napríklad, ten londýnsky investičný fond, ktorý založila Bank of America (on to tak aj označuje), má zastúpenie v mnohých krajinách Európy, v tejto chvíli v krajinách východnej Európy.

On si dáva za svoju úlohu skupovať najviac ziskové trhy (segmenty trhu) počas periódy poklesu hospodárstva.

Predstavte si: Európa je teraz „vy-outovaná“, a toto je rýchlo rastúci trh „ochrany detí“, pretože je to štátny sektor, pretože je to „rozpilovanie“ štátneho rozpočtu.

Peniaze zo štátneho rozpočtu budú padať vždy. Je jasné, že môžete deti odoberať viac, odoberať menej, čokoľvek (odoberať od rodičov). Je to taký nejaký systém, ktorý vôbec nezávisí od úspechu ekonomiky, alebo cien na ropu (vôbec nezávisí nijako).

Záujem o tieto „segmenty trhu“ nie je iba ekonomický, a je to aj spôsob, ako som hovorila, kolonizácie krajiny. Pretože deti nie iba odoberajú u nás – deti prevychovávajú na nejakých tolerantných občanov sveta k novému svetovému poriadku.

Tolerantných znamená takých absolútne bezkonfliktných, ktorý neprídu a nepovedia – prišiel americký režim, nórsky režim.

Im to bude bez rozdielu.

Absolútne bez rozdielu, pretože človek sa v takej situácii, ako hovoria naši politici, atomizuje, snaží sa prežiť. Nesmie to, nesmie hento, je absolútne pod dozorom. Dieťaťu podsúvajú, že je páchateľ.

To fakticky znamená to, od čoho sme začali. Juvenílny systém sa zrodil ako časť zákonodarstva, ktorá pracuje s kriminálnym segmentom dorastu. A nám vnucujú, že teraz sa ten segment rozšíril na všetkých (u nás je celkovo 28 mil. detí).

Davajte, budeme sledovať nie 3% kriminálneho dorastu, a predložili, že ich budú odoberať od nás. Dávať ich pod dohľad. Kde je budúcnosť našej krajiny? Kde sú naše samostatne premýšľajúce deti, ktoré môžu prijímať vlastenecké riešenia a tak ďalej?

Fakticky je to absolútny zlom, kde pod zámienkou „ochrany detí“ sa skutočne vnucuje systém, ktorý prosto kladie pod kontrolu nie iba všetky rodiny, ale i znesie Rusko z povrchu zemského. Ne bude Ruska, ak Fíni, Nóri teraz dostanú naše deti. A oni už pracujú v našej zemi.

Ku dnešnému dňu je u nás kopa dokumentov, oni to ani neskrývajú, píšu o tom, že všetky projekty, ktoré sa týkajú „ochrany detí“ v Murmanske, v Archangeľske, v pohraničných zónach, v Pskovskej oblasti sú zdieľané.

Sú nórsko-ruské, fínsko-ruské, švédsko-ruské. Financujú sa vládou Nórska, Ministerstvom zahraničných vecí Švédska – tak dnes o tom píšu.

Otázka: V akom záujme? Čo je u nás Murmansk už nórske teritórium? Prečo u nás MZV Fínska preveruje, ako „ochraňujú deti“ v Murmanskej oblasti, v Archangeľskej oblasti?

Tak sa už deje. Máme plány o tom, že oni už od 1991 preverujú, kontrolujú celý tento sektor „ochrany detí“. Od koho – otázka? Pred kým ich chránia?

Ukazuje sa existencia plánu škandinávskych krajín: postupne zmeniť mentalitu a identifikáciu detí, mládeže, pokolenia, ktoré rastie v našom severozápadnom regióne.

Aby sa sebaidentifikovali viac s Fínskom, so Švédskom, s Nórskom. Kto dáva peniaze? Kto dokonca nedáva peniaze – dobre. Riadi, dostáva – neviem, ako sa presúvajú tie finančné toky.

Bank of America – to je nejaký symbol, prirodzene. Otázka je k tomu, kto získava riadenie nad našimi teritóriami cez zmenu identifikačného kódu. Tie deti sú ešte v rodine, veď tie deti neodobrali v Murmanskej oblasti.

Chodia do školy, ktorá je rusko-nórska. Chodia do škôlky, ktorá je kúpená tým že systémom, ktorý je v Nórsku, kde je povedané to-to-to. Program je už schválený – ako sa na to nazerá Nórsko, Fínsko, Švédsko. Čo sme my? Už sme kolónia tých krajín?

Neveľmi preháňam, no dokumenty hovoria za seba. V súčasnosti naše rodičovské organizácie zhotovujú materiály na prokuratúru, pretože vskutku vláda, vedenie tých krajín uzatvára veľmi čudné dohovory na kontrolu na všetkým tým systémom nielen „ochrany detí“, ale aj vzdelávacieho systému – v krajoch.

Na čo taká tesná spolupráca – prepáčte Nórsko je krajina NATO – s dokonca ani nie našimi oponentmi a protivníkmi, ak nie otvorene povedať nepriateľmi. Čo robia naši nepriatelia v našich škôlkach?

Vychovávajú naše deti.

Hľa!

Pracujú na víťazstve.

Prevychovávajú. Je nejaký plán prevýchovy. Prevýchova sa vedie cez tých, kto kontroluje naše deti, keď deti nie sú doma.

Dieťa odchádza z domu, a myslíme si, že ide do vlasteneckej školy, do vlasteneckej škôlky, v nejaké krúžky. No nie na všetky, k príkladu, cvičenia púšťajú rodičov, poznáte to.

Teraz veľmi ťažko.

Tento kto riadi školu a vzdelávanie, ten i prevychováva naše deti. V Kanade – oficiálny dokument – je prijatý zákon: Všetky školy odovzdali klubom sodomistov.

No Kanada – to je osobitá krajina, chápete, nehľadiac na to, že je to takýže satelit USA, rovnako ako aj Nórsko, a tiež také miesto experimentovania.

Čo nás čaká ďalej? Ďalší krok? Najskôr prekĺzli cez „ochranu detí“, potom do škôl, škôlok a ďalej? Dokonca ak sú deti ešte neodobrané od rodičov, no oni sa už vychovávajú v úplne druhom systéme národných kódov, prevychovávajú sa.

Tu prichádzame k tomu, že ak všetko vyzerá takto, tak kto je proti nám? Ja, ako človek prostý, jednoduchá ruská mama, premýšľam: „Kto je proti nám?“ Hľa, ja žijem tu, v Moskve, niekto v ruskej dedine, a premýšľa: „Naozaj je všetko tak premyslené?“

Ukazuje sa, že proti nám je dobre skoordinované transnacionálna, v mojom chápaní prostého rodiča, trestná činnosť nového typu.

Organizovaná zločinecká skupina, ak už tak povedať. Na čo sú im naše deti? Nie na to aby im, prepáčte, premyli mozgy a urobiť ich americkými občanmi, ak budú žiť tu.

Ale pre to, aby ich zúžitkovali ako otrokov. I sexuálnych otrokov, i ľudí, ktorí budú robiť za druhú výplatu. Prečo? Ukazuje sa, že tí ľudia, alebo neľudia, ako ich možno nazvať, zostrojili plán, ktorý pozostáva z toho, že preto, aby vládli svetom, treba dostatočne pomeniť mozgy a hodnoty – pomeniť nie u dospelých ľudí (oni samy jedného dňa zomrú), ale u detí.

Po prvé je ich treba zbaviť ich identifikácie, odobrať ich z rodiny. Ako ich odobrať od rodiny? Rodina sa likviduje. Podľa ich plánu je treba zameniť rodinu (rozmyť) na množstvo  dostupných nejakých variantov rodiny.

To je ako? Keď zavádzali ten pojem „gender“, nejakého sociálneho pohlavia, oni rozmývajú i naše chápanie identifikácie ako muži a ženy, chlapci a dievčatá. Zaviedli mnohonásobnosť. Tú mnohonásobnosť nazývajú „diversity“, rozmanitosť.

Ukazuje sa, je konvencia OSN, a konvencie v zmysle plánov a sprisahaní, ktoré sú z 60-70-80 rokov, na 10, 25 rokov, teraz dokonca do roka 2025 a 2050, že každý krajina je povinná podporovať tú myšlienku rozmanitosti – „diversity“. Tá „diversity“ znie ako diverzia [podvratná činnosť nepriateľa].

Čo také je mnohonásobnosť pohlaví? To je blúznenie z nášho uhla pohľadu. No pod rúškom ochrany práv nejakých druhých typov ľudí, neviem, s odchýlkami alebo nie...

Keď nám povedali, že byť zdravím je tiež iba nejaká „diversity“, je takýto zdravý i takýto zdravý, keď fakticky ľudia s diagnózou... Homosexualizmus – čo to také je? Je to pohlavná...

...choroba, vo všeobecnosti.

Choroba, áno... odchýlka! Oni navrhli... (nestalo sa to včera). Navrhli, že to tiež bude nejaká taká „diversity“, rôznosť zdravia. A keď sme to pod rúškom krásnych slov dopustili: „Nuž, dobre, tolerantne to prijímame. Sú aký sú“.

Aj oni sú ľudia.

Aj oni sú ľudia. A teraz nám povedali, že tých „tiež ľudí“ je 58 rôznych druhov. Kto bráni, aby sa tých 58 rôznych genderových druhov cítili dobre?

Bránia tí, ktorých nazvali – mňa s vami – mužov a ženy – nazvali genderovými invalidmi. To jest, bránia tomu genderový invalidi. Treba im dať diagnózu, treba ich vytlačiť.

Čo zabraňuje takej rozmanitosti vo sfére manželstiev? Čo znamená manželstvo medzi mužom a ženou? To určujete vy, a 58 rôznych druhov vynásobte a koľko bude variantov, koľko „diversity“ v tom bude?

Cez také rozmývanie – čoho – otázka. Rozmývanie normy a rozmývanie „čo také je dobré, čo také je zle“ – jednoznačného delenia sveta.

Odchádzame aj od náboženstiev. Čo je to náboženstvo? Viera sa odstraňuje, poskytuje takáže rozmanitosť. Môžete si vyberať, pričom sa to dovádza do absurda.

To je plán taký. To nie je sprisahanie, to je plán, ktorý sa postupne realizuje. On sa postupne realizuje v OSN, to jest, rozprestiera sa na všetky krajiny.

Postupne ste dlžný dať rovnoprávnosť tomu, rovnoprávnosť hentomu, všetkému. Pod rúškom „ochrany detí“ a všetkých tých ľudí všetko zmeniť, a ubrať svoju identifikáciu, že ste „Nórsko ako národ“, že ste „Rusko ako národ“.

Nie, ste dlžný mať plnú mnohonásobnosť. Stieranie všetkého. Kto-to už ľahol pod ten plán. Nie je dôležité či OSN alebo 100 najbohatších rodín sveta. Nórsko, oni ľahli, rovnako, ako ľahli pod Nemecko.

Poviem malý príklad. Nórsko je najpokornejšia krajina na svete. To nehovorím ja. Ak je Rusko jeden z najnepokornejších národov, tak Nórsko je naopak.

Prosto keď si Hitler vyberal, kto bude vytvárať, a rýchlo vytvárať obyvateľstvo Nemecka (bolo ho treba rýchlo obnoviť), boli 2 cesty. Prvá možnosť bola odoberať deti. To, čo sa teraz deje s juvenílnou justíciou.

Rýchlo ich odoberieme v určitom veku, a vmiešame ich v nemecky hovoriace prostredie. Tým môžu byť nemecké rodiny, tým môžu byť rôzne inštitúty.

Za 4 mesiace (Himler povedal, že to experiment potvrdil) dieťa plne zabúda ruský [rodný] jazyk, s pomocou lekárskych preparátov sa mu plne mení identifikácia. Nespomenie si, že nie je Nemec.

No bol ešte druhý spôsob. Kto nám bude rýchlo rodiť? Možno že ešte aj rodiť tie deti. Všetky národy prakticky odmietli, okrem Nórska.

Nóri a Nórky povedali: „Áno, budeme vám rodiť nemecký národ koľko len chcete“. Nóri vstali v rad a povedali: „Vy za to zaplatíte?“.

„Áno, zaplatíme. Budeme vám denne platiť na chleba, na jedlo a potom zaplatíme za dieťa, ktoré vynosíte“. Je možné otvoriť si dokumenty, sú tiež v ich „encyklopédiách“, vo Wikipédii.

Otvorili sa rôzne prístrešky (oni sa nazývali „špecinštitúty“, ja ani len neviem ako to nazvať) na rodenie detí pre Nemcov, a od Nemcov „desinka“ do Nórska.

Za 5 rokov porodili 20 alebo 30 tisíc. „Vstali v rad“, vynosili, dávali preč.A teraz si predstavte: ženy, ktorým je viac ako 18 rokov rodili deti Nemcom, Nemci boli otcami...

Od Nemcov?

Nemci povedali: „My vás budeme oplodňovať, vy nám budete rodiť nový árijský národ“. Nóri povedali: „Dobre“. Vstali, dostávali tie peniažky každý deň, potom donosili dieťa.

V momente pôrodu ho odobrali. To preto je to normálne podľa západných krajín, pre Nórov, keď im odoberajú dieťa v deň narodenia. Oni si nemyslia, že robia niečo zlé.

Dávali dar Hitlerovi, a ešte aj za peniaze. Oni si myslia, že dávajú dar nórskemu národu, švédskemu. To jest, u ľudí sa už uskutočnila zmena vo vzťahu k dieťaťu, a so všetkým tým.

Tak preto hovorím „pokorný národ“. Povedali mu „rob deti pre Hitlera“ – robil. Povedali aby... Neviem (to je už iná téma pre dejepiscov tej krajiny), kedy prebehol ten zlom, keď sa úplne nezávislý národ stal takým krotkým – „Čo si prajete?“, „Komu si to prajete?“
    
Prečo ide taká prerábka sveta? Kto za tým stojí? Stoja za tým ľudia, ktorý majú v hlave:

  • Po prvé, zničiť identifikáciu pohlavnú, namiesto to sa, pochopiteľne, nasadzuje množstvo rodov
  • Identifikáciu národnú (prirodzene ste svetoobčan atď)
  • Identifikáciu rasovú. Málo vieme o tom, čo sa teraz v Amerike nasadzuje mnoho rokov, že bieli človek je neexistujúci človek, taký neexistuje.

Zverejnili sme video, kde v školách učiteľka hovorí, že „byt bielym je hanba“. Rozumiete, v krajine, kde je hlavne biele obyvateľstvo, sa uskutočňuje propaganda a výplach mozgov, že „ak priložíme bielu kriedu, vidíte, vy nie ste biely – vy ste žltý“ atď.

To jest, deti preprogramovávajú a menia aby sa ani len neidentifikoval ako biela rasa. My nehovoríme „vyššia“, my proste hovoríme, že na Zemi sú rôzne rasy. To jest tu tiež ide to výplach mozgov a tá „diversity“.

Ďalej. Počet manželstiev. Manželstvá bývajú rôzne. Najhlavnejšie je – deti potom čo? Ukazuje sa, deti sú dlžné sa identifikovať, z uhľa pohľadu toho nového svetového poriadku, ako sexuálne zvieratá pre uspokojenie potrieb nejakých dospelých. V našej civilizácii to je divošské.To je pedofília. Takého nemôže byť.

Na to sa zavádza sexuálna osveta už v škôlke, pričom sa to zavádza, vidíte, ako konvencia OSN, akoby pod rúškom „ochrany detí od sexuálneho násilia“ – pod touto omáčkou opäť že.

Bezpodmienečne osvetliť, bezpodmienečne naučiť. Rodičia nechcú ukazovať erotogénne zóny, alebo niečo iné robiť so svojimi deťmi – odovzdať druhým rodičom. To jest, systém je opäť taký že: „Nechceš nejakú tú rozmanitosť – prosím, druhý to spravia za teba. Nóri prídu a stanú do jedného šíku“.

Čo znamená „sexuálne zvieratá“? To je ako? V tom sa skrýva podstata, kto za tým stoja. Fakticky za tým stojí transnacionálna pedomafia. To znamená pedofili.

Ľudia, či neľudia, ktorí sa tak správajú k deťom. Oni sú chorí. To znamená, že proti nám, proti ľuďom rodinného typu vystupuje druhá časť.

No to nie je väčšina ľudí vo svete, ale nejaká gučka ľudí patologicky chorých, ktorá teraz vyhlasuje, že pedofília to nie je diagnóza, že ju mnoho krajín legalizovalo, ako viete, už je to polooficiálne ako v Dánsku, oficiálne ako v Kanade.

Ľudia požadujúci od mnohých krajín – nie od jednej, dvoch či troch –  legalizáciu incestu atď. To jest, tá pefomafia otvorene hovorí, že chcú toto, toto a toto.

Ak toto existuje, a my chápeme, že za maskou, pod vlajkou ochrany detí sú ľudia, ktorí chcú odobrať deti od celého sveta, a použiť ich ako nejakých takých... Podľa nás je to koncentrák, podľa nás je to trestanie detí...

Oni chcú aby sa deti priučiť k tomu, že je to potešenie. Tak reč ide o tom, že dnes Rusko vystupuje ako oponent tej transnacionálnej pefomafii. Hovorí: „Nie, my chceme žiť inak“.

A teraz vzniká otázka: Ak to Rusko nespraví... Situácia je absolútne takáže ako 70. rokov nazad, keď bola narkomafia. Mnohý ľudia žili z narkománie. Rodičia hovoria: „Nerozumiem, čo sa deje“, a niekto hovorí: „No, my ochraňujeme deti“ – čo treba, pod akoukoľvek omáčkou.

Do tej doby, dokým nebude založený opozičná protiváha, nie je to možné nazvať kriminálom, nejde povedať, že je to mínus, že plusu niet žiadneho.

Hovoria: „My sme plus, my sme mínus, my sme všetko“. Predpokladám, že teraz Rusko, a celý východný blok, on sa teraz formuje nezávisle od toho, čo hovoria európske konvencie a OSN (vidíme kam nás vedú a pozývajú), sú dlžní založiť nie antiteroristický, nie na boj s narkomafiou, ale nejakú komisiu (neviem ako to nazvať), centrum na boj proti obchodu s deťmi, s prevádzačstvom detí či s pedofíliou.

Ako sa to bude volať a ako nájsť to pravdivé slovo... To jest, hneď ako vznikne také centrum ako komisia v Rusku či v Euroázijskej únii, tak zrazu vzniká – ak sa boríme s čím-to, tak zrazu bude vidno, že oni nie sú šedí, tí, ktorí to ponúkajú Amerike a Európe, zrazu bude vidno, že sú mínus, a my sme plus, a my sa s tým boríme. Masky budú sňaté. Pokiaľ niet mínusu, nevidno, že tí ľudia sa zaoberajú kriminálnym, nejakým to biznisom.

Áno, ale vy sama hovoríte, že tí istí ľudia pretláčajú tie isté zákony u nás, a všetko je to už pracuje.

To všetko už pracuje. No oni to pretláčajú ako to, čo prináša ohromné príjmi. Vieme o tom, že narkomafia sú veľké peniaze. Detské prevádzačstvo, to o čom hovoríme my, to že teraz odoberieme deti, prerozdelíme, začneme kontrolovať – fakticky oni odvádzajú deti, odoberajú ich od rodičov, robia ich bezmocnými.

Kto vždy ochraňuje deti? Rodičia. Viac nikto. Dieťa sa stáva samé po sebe. Čo nám hovoria? Do 18 rokov je mu treba sociálny patronát, alebo nejaký opatrovník, poručník. Pod rúškom opatrovníka prichádzajú tí zvrátenci.

Fakticky tá mafia zvrátencov chce teraz prerobiť svet a premeniť deti na rovnakých zvrátencov ako oni. Ak to všetko nazveme tak ako sa patrí. A skutočne, tí zvrátenci teraz lezú sem.

Lezú sem cez všetky tie genderové teórie, tu zase cez sexuálnu osvetu. Keď sa zrastie mafia so štátom, tak sa to stáva štátnou politikou.

U nás sa to ešte nezrástlo, pretože u nás, nehľadiac na to, že samotné elity, samozrejme, zarážajú tieto všivé myšlienky. A zvrátenosti sú väčšinou uvádzané ako niečo pre elity, ale to je oddielna otázka.

No ale toto sa celému národu zdá divošské. Je to pre nás absolútne nevhodné. My sa proti tomu postavíme i staviame. No fakt je v tom, že štát vzdávajú elity. Ak elita, ktorá nie je Putin, ale tá... Vôkol je to samá piata kolóna... Ak nás tá vzdá tej mafii, tak bude po všetkom.

A ona vzdá.

A ono vzdá na raz-dva. Ona nevzdá iba vtedy, ak sa od nich oddelíme. Sme dlžní pochopiť, že sú od nás oddelení. Muchy oddelené, kotlety oddelené. My sme kotlety, oni muchy. A to, čo u nás nasadzujú... To sú naše deti, a nie deti elity. Elita nech dá zvrátencom svoje deti.

Potom ak oni nezaložia takú komisiu, tak potom, myslím, potom by to mala byť nejakáto iniciatíva národa, a rodičov. My sme dlžní zostaviť nejaké to oddieli na boj s tou novou mafiou, ktorá preniká do všetkých štruktúr. Neviem, ako to nazvať. Sme za to... myslíme si, že by sa tým mal zaoberať štát.

Veruže, štát sa už málo čím zaoberá. Mám dojem, že čoraz viac a viac štát odchádza, a zanecháva za sebou trh a súkromné firmy.

Hovoria: „Davajte, urobíme maličký tržík, tržíčok“. To jest, kde je hranica vmiešavania sa do rodiny? Iné je, keď prichádzajú štátne orgány, a preverujú detský dom, tiež mohli prísť do rodiny, a povedať „tu polícia“ (pre nás je to štát).

Druhá vec sú súkromníci kadejakí. Ak je u vás nejaká firma v budove, a v nej je súkromná ochranka, tá k vám do bytu nepríde, ona k vám nemá nijaký súvis.

To je dokonale súkromná organizácia. A nás teraz zväzujú so službami od kadejakých súkromníkov, a ešte vo vzťahu tomu najdrahšiemu čo u nás je. To je náš poklad.

Dokonca nie peniaze, nie oblečenie, nie nábytok, ktorý je u nás, ale naše deti. Preto precitnutie národa je veľká vec. Náš môžu vziať a aj berú, pretože mi spíme, Artiom.

Do tých dôb, pokým si neuvedomíme, že to je naše! Hovoria: „Nie, deti to nie je vaše. To je štátne“. Alebo: „To patrí Bank of America“ alebo komu ešte.

Nepravda. To je naše, a treba prehlásiť svoje práva. Váš trh je vec oddielna. Prečo? Oni chcú získať naše dieťa ako tovar, ktorý u nás anektujú.

Fakticky získajú dieťa bezplatne. My sme rodili, ľúbili a tak ďalej. U nás sú pocity, celé hory, a oni nám ho budú brať, a ďalej začínať na ňom zarábať nejaké peniaze? Po prvé, to nie je mačka, ani pes, dokonca ani panvica, na ktorej budú zarábať ako na predmete. Je to živá bytosť, a má práva.

Ak tie lži-vzorce, lži-teórie, ktoré sa nám dnes nasadzujú do hláv konvenciami... Nehovorím o medzinárodnom práve. Medzinárodné právo je zdravý systém. No sú dnešné lživé predloženia, ktoré hovoria: „Ver! Ver tomu! Je to ochrana detí. Ver!“.

A v skutočnosti vidíme, že fakticky ide kriminalizácia detí. Premena detí v nejaký dobytok, ktorý sa preháňa po nejakom-tom koncetráku. Prepáčte, je 21. storočie. Nepodarí sa im to, nepodari.

Treba si však povedať, že od od 1.1.2015 sa u nás zakladá súkromný trh s našimi deťmi. Zákon o sociálnom obsluhovaní obyvateľstva hovorí, že u nás na trhu budú pôsobiť zahraničné firmy, ktoré všetky podľa plánu štátnej správy...

Hovoríme „štátospráva“, ale máme na mysli tú medzinárodnú mafiu, pochopiteľne. Bolo tak: Spočiatku existovali (aj všetky nórske) na americké peniaze, a potom prešli na miestne rozpočty. To jest, v dnešok nemôžeme tieto zahraničné organizácie nazvať „zahraničný agenti“, pretože všetky dostávajú peniaze z rozpočtu.

Všetky sedia na ruských grantoch, a skutočnosti zastupujú záujmy iných štátov. Fakticky sú to nepriatelia, oponenti a poslaní janičiari, či ako ich nazvať.

Preto je takáto otázka. Vrátime sa k Rusku. Od 1. januára sa u nás zavádza súkromný trh. Sme dlžní pochopiť čo také prišlo. Bezvýchodiskovosť? Všetka už nastúpila? Nová moc? Nová doba?

Od 1.1. naše deti už nie sú naše deti? Nie, tak to nie je. My žijeme v Rusku. V Rusku je možné všetko.

Dnes Rusko podstupuje (vidíme, dnes si vypočujeme s vami prejav prezidenta), periódu transformácie a oddelenia menovite nie iba od Európy a od  Západu, ale i od „hodnôt“.

Ide menovite hodnotové také vymedzenie, oddeľuje sa maslo od vody. To jest, to, čo sa nezmiešava nikdy.

My sme tradičné spoločenstvo, štát mužov a žien. A nám sú genderové, všetky tie lži-náuky cudzie, nikdy ich nepríjmeme. Nedovolíme aby naše deti indokrinovali kadejaké tie idei. Keď hovorím „my“, to neznamená „naša moc“ či „naša elita“.

Každý z nás je vo svojom dome dlžný to deťom objasňovať. Vodná priekopa myšlienok v okruh rodiny. Moja rodina je moja pevnosť, takže nám je treba vyryť kanál vôkol tej pevnosti. Kanálom myslím, spomeňte si, priekopa bola vôkol každej pevnosti.

Áno, ale po jednom sa s tým nevysporiadame.

No my už nie sme osamotení. Tieto dni Národno oslobodzovacie hnutie (NOD) ukázalo, že ľudia sa prebúdzajú. Koľko ľudí podporuje tohože nášho „lídera“, ktorý povedal: „Nie, my nechceme byť ako vy. To vy ste sa tam už premenili (Európa sa premenila) na starenku. Zostarli ste, a pod všetkých tých ľahli“.

Áno, s Európou je už skoro všetko dokonané, s ňou skoncujú.

Je to rýchlo degradujúca civilizácia. A my sme rýchlo rastúca civilizácia a progresívna. Pozerám sa na to tak. Myslím, že máme šancu všetko zmeniť, a 1. 1. to nie je zlom, keď je po všetkom.

Ešte môžeme vyhnať metlou tých zahraničných agentov. Každý z nás sa s tým bude zaoberať. Budeme písať na prokuratúru o všetkých tých pronórskych organizáciách.

Áno, ale pozastavme sa. Čo bude od 1. januára 2015?

Od 1.1.2015 vstupuje v platnosť Zákon o sociálnom obsluhovaní občanov, a aj to, že všetky služby rodinám i občanom budú u nás vykonávať súkromníci.

To jest, dôchodca, sú služby pre dôchodcov, skorej to zabezpečoval štát. To jest, ochrana detí bola štátny systém zabezpečenia a patronátu.

To jest, od 1.1. nám povedali: „Vsio, máte trh, a máte takýže systém „ochrany detí“ skorumpovaný, ako v Nórsku či Fínsku“. Okrem toho, v Moskve sa oficiálne prijíma za vzor Fínsko a Nórsko.

Experiment sa podaril, podala hlásenie po svojej vertikále táže piata kolóna a západní agenti, ľudia, ktorí sú súčasťou štátneho systému.

Ten trh príde k nám „ochraňovať“ naše deti, a povie nám: „Počujte, je vám zložito? Pomôžeme vám postarať sa o vaše dieťa“.

V Moskve u nás je to teraz tak. Dáva sa malá výplata z poručníctva – 15 tis. rubľov. No si povinný za mesiac zabezpečiť 400 služieb. Každý 400 služieb.

Za každú služby tej rodine: chodil si tam, preveroval pomaranče, odobral si dieťa (za tú službu je viac – ty si preveroval), ty si odobral, koho-to zobral, presúvaš dieťa, premiestnil si ho v nejakú kliniku – mal stres, vypísali mu lieky. Každý je povinný získať 400 služieb. Otázka: Na čo?

Vydeľuje sa zo štátneho rozpočtu tiež 2. mld. EUR rovnako ako v Taliansku. 78 [miliárd] rubľov, môže byť, že teraz je to 1. mld. EUR pri takej dnešnej inflácii. No 78 miliárd čo? Nie sú nám treba? Nevieme kam ich dať?

Prečo sme dnes dlžní hádzať peniaze kadejakým psom, ktorí budú behať vôkol vás a vôkol vašej rodiny? Absolútne nenormálne. Artiom, povedzte, na čo budú tie peniaze vkladať? Čo je to za 400 služieb vašej rodine, Artiom?

Hľa, na vašu rodinu kadejaká tetka či ujko, ktorý sa domnieva, že sa bude lepšie starať o vaše dieťa, je povinný zostaviť 400 hlásení o stave za mesiac, aby dostal svoju nejakú výplatu od sto tisíc.

Áno, budú sa starať, aby to zostavili a dostali peniaze. Bežný systém.

Takým spôsobom rozrušili aj Nórsko, aj Fínsko, všetkých. Mám na mysli vzhľadom k morálke. Prebehlo tam zničenie morálky. Štáty sa prevrátili na absolútne bezmorálne, a bezmorálny štát...

Prečo o tom hovoríme? Keď bola morálka zlomená, tak tie ženy stáli v rade aby rodili Hitlerovi. Nebolo hodnôt čo je to dobro ,a čo je to zlo.

Prirodzene, v Nórsku sa to odohralo skorej. A u náš je teraz ešte silná pravoslávna viera. U nás je ešte pojem o tom, čo také je dobro, a čo také je zlo.

U nás ešte nie je zdegradované vzdelávanie. Takým gigantickým tempom ide znovuzrodenie krajiny, to, čo vidím vo vnútri. Môžem sa mýliť, Artiom.

Ja to inak vidím. Vo vašich slovách vidím slova „pokiaľ ešte“.

Áno. No vám to objasním, keďže som utiekla zo Západu, z toho rýchlo hnijúceho. Mám taký pocit, že naskočila na lokomotívu do posledného vagóna, a vidím, že ten vlak sa dáva do pohybu.

Preto psy brešú a vlak ide. Čím viac brešú, tým viac naberáme ťah, tá lokomotíva – tak sa mi javí.

Uvidíme. Davajte, zhrniem váš rozprávanie. Systém „ochrany detí“ a detských opatrovníkov je v skutočnosti na Západe súkromným.

Áno

A napríklad, v Nórsku je ten systém skúpený jedným vlastníkom.

Argan Capital

Anglickou firmou Argan Capital, ktorá sa javí ako pobočka či dcérska štruktúra Bank of America.

Áno

V ďalších európskych krajinách, skorej všetkých, je to rovnaké?

Absolútne. Áno.

Tento systém prichádza teraz k nám, do Ruska od 1.1.2015.

Áno. Znamená to, že Bank of America chce vlastniť aj naše deti. Myslím, že máme ešte šancu. Tam toľko treba všetkým popremýšľať a zjednotiť sa. Nehovorím a tej inteligencii, ktorá už vošla medzi 5. kolónu a všade, ale o nás, o národe.

My aj sme tá najpremýšľavejšia časť nášho Ruska. Verím, že môžeme vymyslieť a navrhnúť riešenie, v tejto chvíli ako rodičovské spoločenstvo. Máme šancu zrušiť ten trh.

Zavádzajú ho, no máme ústavu, ešte ako tak platnú. Treba sa nám zamyslieť, k čomu je to v rozpore, ako ten zákon zrušiť. „Zrušením“ nie v zmysle chodiť na demonštrácie a všetko také, ale ukázať, že ten zákon je absolútne proamerický, že on zadaný našimi nepriateľmi, že sa realizuje našimi nepriateľmi tu, za peniaze našich nepriateľov.

Ak to dokážeme všetko urýchlene odhaliť, ukázať, podať na prokuratúru. To jest, absolútne zákonnými spôsobmi ukázať, za akým účelom sa to robí...

Preto tento náš rozhovor o tomto vazalovi Ameriky – Nórsku, pričom tom najoddanejšom vazalovi, ktorý rodil deti Hitlerovi, štátospráve, a všetkým ostatným.

Teraz sa v Nórsku preberá otázka o veľkom výpredaji detí - príliš mnoho odobrali. Hovoria o medzinárodnom osvojení, tak nazývanom, no chápte to ako medzinárodný rozpredaj. Komu chcú rozpredávať? Jednoznačne, svojmu vlastníkovi – Amerike.

Aby sa to vo všetko to nezmenilo, počítam, že sa nám treba teraz nebáť a nevzdávať, a nemyslieť si, že od 1.1. je všetko stratené. Treba sa zamýšľať.

Chcem povedať, že čím sa Rusko vždy odlišovalo od iných krajín. Mala som učiteľku histórie, a my sme neraz zabudli tie masívy informácií, a ona hovorila: „Musíte sa naučiť myslieť“.

Keď sme zažívali Napoleóna, či koho, nám nebolo treba myslieť ako Napoleón. Robili sme aj chyby, keď sa odohrávali dejinné udalosti, no naša škola, ona nemnoho, zaiste, degraduje, myslím si, vďaka všetkým západniarom. No nás naučila myslieť.

Oni zostavili teóriu, oni zostavil ten plán gigantický, nie sprisahanie, plán na prestavbu spoločenstiev. Kto? Sociálni inžinieri, ktorí počítajú s tým, že cestou nejakej manipulácii dosiahnu to, to, to...

Podriadili si Nórsko, Fínsko, Nemecko, ako v tieto dni vidíme. Teraz vidíme, že robia to isté, aby si podriadili [Slovensko].

Nevyjde im to, pretože my tiež vieme premýšľať. Myslím si, že v princípe každý z nás vo svojej rodine je sociálny inžinier, pretože my môžeme svoju rodinu vyviesť z krízy atď.

Ak sa pozrieme na čo-to pozitívne vo svojich pôsobnostiach, to na mieste môžeme zostaviť ten mechanizmus, ktorý bol neznámy západnému svetu.

V tomto som optimista. Robím to aj ja sama. Ja verím tomu. Nesnažím sa hovoriť iba tak, neopodstatnene, ale aj ja som „objaviteľ“, a každý z náš je tiež.

To znamená ak objavíme nové riešenie, nový nejaký pohľad, už to je pokrok celej našej krajiny, to poháňa a tlačí tú lokomotívu.

To je palivo, palivo histórie, ktoré nemá tá kreatívna nie trieda, no piata kolóna... Impulz, a tento impulz... Prečo do toho všetkého piata kolóna rúbe? Pretože fičia na peniazoch nepriateľa, to je všetko. Peniažky prišli – piata kolóna horí. Peniažky nekvapli – nehorí. Vidíme to na kritike. Liberáli, keď sa do mňa navážajú, ako tí „haf-haf“. Pozerám: Nejako sú ticho – nepreplatili ešte.

Čo hodíme do krbu histórie na zahriatie? Entuziazmus – tento úplne cudzí element kapitalistickému svetu, ktorý prislúcha Rusku. To, čo u nás zostalo z dôb komsomolov (všetko zlé dáme teraz bokom).

Je to entuziazmus a viera, a to je taký vektor. A tento vektor, ako už neraz hýbe históriou. Verím tomu a sama som na to pripravená. Premýšľam nad tým.

Počítam, že povinní sú sa zamyslieť historici. Sociálni inžinieri sa volajú antropológovia, sociológovia. Títo ľudia sú dlžní zamyslieť sa čo a ako musíme zmeniť.

Pretože musíme pochopiť, že nepriateľ 30 rokov menil zákonodarstvo Ruska. Tridsať rokov – od roku 1991! To, čo máme teraz, ten Zákon o  sociálnom obsluhovaní obyvateľstva bol kvapka po kvapke pretlačený.

Oni na tom pracovali 30 rokov, pretláčali, a mi to môžeme všetko pomeniť raz-dva. Rozumiete, verím.

Ach, viera – to je taká vec... Dobre, Irina...

Ak to zakončíme na pesimizme je po všetkom. Kľaknúť na kolená, povedať: „Prišli k nám, vzali nás, a teraz bude rodiť Hitlerovi od 1. januára 2015“.

Nechcem rodiť Hitlerovi a nebudem. Rozumiete. Naše deti sú naše deti. Každé pokolenie Ruska prakticky živo vo vojnovom čase.

Tak, my žijeme vojnové časy už 200 rokov.

Je to vojna, to, čo teraz ide.

Tak, ona sa nikdy neskončila.

Ja chcem pohľadať, či máme nejaké mechanizmy, či sa ešte hodnotíme ako kolónia, alebo už ako štát, ktorý získava autonómiu, od všetkého toho.

Čo môžeme urobiť? Čo môžeme urobiť vrámci zákonodarstva? Nemám ambície meniť zákony, no chcem popremýšľať, povedať, zamyslieť sa, pohovoriť si, šťuchať spoločnosť, poslancov a všetkých ostatných. Na to právo u nás je.

Nuž áno. Dobre, Irina. Ďakujem vám za rozhovor. Myslím si, že ľudia sa nad tým zamyslia.  Bude to užitočné.

http://sk.ynterview.com/rozhovory/irina-bergsetova-pohlad-na-juvenilnu-justiciu-v-sirsom-kontexte