Správa zástupkyne SR pred ESĽP. Okrúhly stôl na tému odoberania detí sociálnymi službami a nútených adopcií

10.06.2015 23:02
 
​Okrúhly stôl na tému odoberania detí sociálnymi službami a nútených adopcií
 
​Dňa 2. júna 2015 sa zástupkyňa vlády SR pred ESĽP zúčastnila na okrúhlom stole organizovanom pánom Tomášom Zdechovským, poslancom Európskeho parlamentu,  ktorý sa venoval odoberaniu detí sociálnymi službami v Európe a nútenými adopciami. 
 
Na okrúhlom stole okrem Tomáša Zdechovského vystúpili s príspevkom:
 
Mairead McGuinness – podpredsedníčka Európskeho parlamentu a mediátorka Európskeho parlamentu pre medzinárodné rodičovské únosy detí
Cecilia Wikström – predsedníčka petičného výboru Európskeho parlamentu
Tatjana Ždanoka – členka petičného výboru Európskeho parlamentu
Marica Pirošíková – zástupkyňa SR pred ESĽP
Sabine McNeill – aktivistka v oblasti boja za práva detí
Ruby Harrold-Claesson – advokátka, predsedníčka Severského výboru pre ľudské práva
Stina Toft – advokátka (Dánsko)
Marius Reikeras – advokát (Nórsko)
 
Zástupkyňa na tomto podujatí vystúpila s príspevkom na tému Odoberanie detí rodičom v členských štátoch Rady Európy a súvisiace ľudsko-právne aspekty.
V rámci príspevku upozornila zúčastnených na možnosť, ktorú využila Slovenská republika, vstúpiť na podporu svojich občanov do konania pred anglickými súdmi ako tretia strana prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktoré môže podľa článku 15 nariadenia Brusel II bis s odkazom na slovenskú štátnu príslušnosť dieťaťa navrhnúť, aby anglický súd požiadal slovenský súd o prevzatie právomoci alebo požadovať podľa článku 56 tohto nariadenia o jeho umiestnenie do ústavnej alebo pestúnskej starostlivosti na Slovensku. V tomto ohľade sú významné rozsudky Sira Jamesa Munbyho.
 Zároveň 0dporučila v konaní pred príslušnými orgánmi vrátane súdov argumentovať relevantnou judikatúrou ESĽP. Podľa ESĽP akékoľvek rozdelenie rodiny predstavuje závažný zásah do práva na rodinný život a preto sa musí opierať o dostatočne závažné a pádne argumenty motivované záujmom dieťaťa. Za relevantný dôvod na odobratie dieťaťa ESĽP nepovažoval zlú sociálnu situáciu alebo nedostatok intelektu. ESĽP zdôraznil, že úlohou orgánov sociálnej starostlivosti je pomáhať osobám s problémami a poskytovať im poradenstvo o rôznych možnostiach ako preklenúť ich ťažkosti. V prípade zraniteľných jednotlivcov sú orgány povinné poskytovať osobitnú starostlivosť a zvýšenú ochranu. Odobratie dieťaťa do náhradnej starostlivosti je úplne najkrajnejšie opatrenie a spravidla vyžaduje, aby vnútroštátne orgány prijali iné opatrenia, pokiaľ nimi možno dosiahnuť sledovaný cieľ. V takomto prípade však obmedzenie rodičovských práv musí trvať čo najkratšiu dobu. Za neprimerané ESĽP považuje aj zverenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti cudzím ľuďom, keď mohlo byť zverené príbuzným, či nedostatočný kontakt s rodičmi počas  odobratia.
Prítomných ďalej upozornila na to, že o závažnosti problému nesvedčia len individuálne prípady, v ktorých ESĽP konštatoval porušenie, ale aj prijaté rezolúcie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 30. novembra 2012 (http://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=1679) a 22. apríla 2015 (http://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=1950) a správy, ktoré im predchádzali. V prvej z nich parlamentné zhromaždenie zdôraznilo, že deti majú byť oddelené od svojich rodičov len za veľmi výnimočných okolností. Pokiaľ ide o niektoré štáty (vrátane Veľkej Británie), parlamentné zhromaždenie vyjadrilo znepokojenie nad tým, ako v nich fungujú rodinné súdy. Pred tým, ako je dieťa zverené do starostlivosti iných osôb alebo inštitúcie, ich vlastným rodinám by mala byť poskytnutá potrebná pomoc s cieľom preklenúť vzniknuté problémy. Bolo zdôraznené, že akákoľvek adopcia alebo umiestenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti, musí byť v súlade s medzinárodnými štandardami, vrátane Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohovoru o právach dieťaťa. V druhej vyjadrilo znepokojenie nad porušovaním práv detí v niektorých krajinách, v ktorých orgány sociálnej starostlivosti príliš unáhlene odoberajú deti do svojej starostlivosti. Poslanci zdôraznili, že je to o to viac tragické, ak ide o nezvrátiteľné rozhodnutia, ako napríklad v prípadoch adopcií bez súhlasu rodičov.
Zástupkyňa zdôraznila, že ak dôjde k porušeniam ľudských práv na vnútroštátnej úrovni a následne k podaniu sťažnosti na európsky súd, tento môže len rozhodnúť o porušení práv a priznať primerané finančné odškodnenie. Viaceré štáty, vrátane Veľkej Británie, však nezaviedli možnosť obnovy konania na základe rozsudku európskeho súdu v rodinnoprávnych sporoch, čo má za následok nemožnosť vrátenia dieťaťa biologickým rodičom. Vzhľadom na uvedené podporila myšlienku vzniku medzinárodného orgánu na ochranu práv detí, ktorý by dokázal riešiť uvedené prípady urýchlene a zabezpečiť adekvátnu nápravu a taktiež prípadnú úpravu hmotnoprávnych podmienok odoberania detí na úrovni Európskej Únie, ktorá by mala vychádzať z princípov sformulovaných judikatúrou európskeho súdu a uvedených rezolúcií Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.
 
Celý príspevok v anglickom jazyku si môžete prečítať tu:
https://punishmentwithoutcrime.wordpress.com/2015/06/09/echr-judgements-as-precedence-for-child-protection-issues-forcedadoption-childsnatching-custody/
 
http://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=1967