Toto je príbeh mojej dcéry, ktorá si zachránila dieťa útekom z Veľkej Británie

 Ja, manžel a syn sme odišli do UK za lepším životom. Dcéra ostala doštudovať strednú školu. Boli sme vcelku spokojní, nakoľko mala v blízkosti starú mamu, starých rodičov, ujov, tety, bratrancov... 

Vedeli sme, že neostáva sama.
Po ukončení strednej školy nastúpila na univerzitu. Všetky prázdniny a sviatky prichádzala k nám do UK. Cez letné prázdniny, ako všetci mladí ľudia, chodila občas von s kamarátkami na diskotéky. Zoznámila sa tak s mnohými ľuďmi inej národnosti. Medzi nimi aj s osudným mužom. My sme ho poznali ako pracovníka, ktorý nemal problémy. Vystupoval ako francúzsky občan. 

Keď dcéra prišla na Vianoce, videli sme, že nie je šťastná, vysvetlila nám, že škola ju nebaví, že chce ostať s nami. Súhlasili sme, a dohodli sme sa, že bude pracovať a začne najprv študovať anglický jazyk a potom začne študovať tu v UK na univerzite. Mladý muž tvrdil, že aj on chce študovať a že budú priatelia. No po krátkom čase nám dcéra oznámila, že je tehotná. To bol pre nás šok, nikto s tým nepočítal, ani ona sama. S obidvoma mladými sme prebrali situáciu. Mladý muž kľačal a prosil, aby si dieťatko nechala, že bude vzorným otcom a postará sa o dcéru aj dieťa. O niekoľko dní išiel na návštevu k svojej matke a rodinným priateľom a z tej návštevy prišiel o niekoľko dní neskôr s tým, že nemôžu byť spolu. Vzal svoje veci a odišiel preč.

 Prešlo obdobie , kedy sme sa všetci zmierili s tým, že dcérka bude slobodná mamička. Narodil sa krásny zdravý chlapček. Boli sme šťastní. Od tej chvíle dcéra žila iba pre to malinké stvorenie. Spoločne sme ho vychovávali a ľúbili. Potom prišiel ten strašný deň, keď dcéra dostala list, v ktorom stálo, že žil dlhú dobu na falošných dokladoch. Že je niekto iný a chce mať kontakt s malým. Veľmi nás to zlomilo. To mal malý 6 mesiacov.

Od toho dňa sa nám celý život zmenil. Najprv prebiehala korešpondencia medzi právnikmi. Potom ostalo ticho.
 

Keď malý dovŕšil 2 roky, prišlo predvolanie na súd. Začal neskutočný zvrat v našom živote. Žiadali sme o pomoc na viacerých miestach, Prezidenta, Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí (CIPC), Ambasádu, Organizáciu  Dobrý anjel, no zo všade nám prišla záporná odpoveď - Pomôžte si sami.

Počas procesu súd po niekoľkonásobnom vyžiadaní na Home office dostal odpoveď, že otec dieťaťa je žiadateľom o azyl. Vtedy sme zistili, že žiadosť na súd podal po dvojnásobnom zamietnutí. Doteraz podal viac ako päť žiadostí a dáva stále odvolania. Celý čas vedel, kde moja dcéra s malým žije, celý čas mal telefónne číslo aj kontakt na Skype a nikdy nepreukázal záujem o dieťa. Nikdy neprišiel svojho syna pozrieť až do doby kým nemal problém z pobytom!
Medzitým dcéra ukončila kurz Media make up, strednú. Začala štúdium na univerzite

Keď sa blížilo posledné súdne pojednávanie, zapojil sa do procesu Cafcass, sociálka. Táto organizácia má povinnosť preveriť každého zúčastneného, no v našom prípade to nebolo nutné. Osudový muž má imigračné súdne pojednávanie, bol a je ilegálny imigrant. Ma zákaz pracovať a voľne sa pohybovať. Všetky šetrenia zo strany sociálky boli nedostatočné. Bez prešetrenia dieťaťa, videla ho len spať. Nemala reporty zo školy. Aj keď dotyčný mal súdom určený nepriamy styk, každé 2 týždne. On ho nevyužíval ani na 30%. Napriek tomu sme verili v spravodlivosť, že tá sociálka rozhodne v prospech dieťaťa. Vynútila si priamy styk, zrýchlený, dvakrát do týždňa.

To, čo sa dialo, nedokáže snáď nik. Všetko nútené, malý ho nechcel ani vidieť, napriek tomu musel. Po troch stretnutiach sa dcéra rozhodla, že splní čo chcela sociálka. A to tak, že ona nebude na kontaktoch prítomná, ale iba ja babka. Ostala som s malým sama a nahrala som celé zaobchádzanie s mojim vnúčikom na telefón. Srdce mi trhalo, keď som to videla a čo musel prežívať môj vnúčik?! Vzala ho násilím do inej miestnosti. Malý strašne začal plakať, že chce mamu ... ignorovala to. Keď vnúčik zbadal osudného muža (biologického otca), ktorého vôbec nepoznal bolo to strašné. Začal ešte viac plakať...kopal, kričal a my sme mu nemohli pomôcť pretože sociálka rozhodla . Klopala som na dvere a okno, že chcem ísť dnu. Nevpustili ma, až po strašnom búchaní na dvere mi otvorili... malý strašne plakal a už sa až zajakával. Po chvíli už nevládal plakať a už len tíško vzlykal. Pracovníčka mi pred nosom zabuchla dvere a vôbec ju netrápilo v akom stave je naše srdiečko.

V reporte od nej bolo, že malý je príliš naviazaný na mamu a dieťaťu bude lepšie s otcom. To bol moment, kedy sme pochopili, že je niečo veľmi zle. On nemôže pracovať, nemá kde bývať, má obmedzený pohyb. Inú možnosť už nemal ako ostať v krajine tak bolo potrebné vziať matke dieťa ....to je choré!

V tom momente sme znova hľadali pomoc, no znovu nám nikto nepomohol. Poslednou šancou ostalo OZ Deti patria rodičom. Tých sme oslovili na koniec. V tom momente nám všetko vysvetlili. Vedeli sme, že osudový muž nemá záujem o dieťa. On si dieťa doslova naplánoval. Vedel, že sa dostane do problémov na získanie pobytu  a bude ho potrebovať. Ešte pred začatím súdneho procesu sa dohodol so sociálkou... neskoro sme si všimli dátum žiadateľa. Po vyjadreniach sociálnych pracovníčok na moju dcéru...matku dieťaťa, ktorá sa vyše tri roky starala o svojho syna z láskou nám  vysvetlili, že dieťa ak neprisúdia jemu, pôjde do pestúnskej starostlivosti a po krátkom čase na adopciu, nakoľko ilegálnemu imigrantovi nikdy dieťa nenechajú. Z mojej dcéry chceli urobiť zlú matku, iba preto, že dieťa ju miluje. Keďže súd mal byť v stredu a odporučili jej čo najskôr odísť, ešte niekoľko hodín sme zvažovali čo ďalej , no nakoniec sme sa rozhodli. Dcéra s vnúčikom sa zbalili a odviezli sme ju s malým preč. Cesta bola ťažká. Nedá sa opísať, aké ťažké to bolo, konečne študovala vysnívanú školu, mala všetko čo potrebovala k šťastnému životu , mala zázemie ... mala nás svoju najbližšiu rodinu a aj pôžičku na financovanie. Takéto nekonanie od úradov nás ako rodinu rozdelilo, ona s malinkým na Slovensku a my tu v UK. Viem, že to ešte neskončilo. Napriek tomu, že Anglicko vie, že sa vrátila do svojej krajiny pôvodu aj s malým, ktorý je Slovák ... slovenský občan. Kompetentné úrady nám nepomohli zachrániť dcéru a vnúčika musela utiecť aby si zachránila vlastné dieťa do krajiny pôvodu.  

Sudca chcel ukončiť súd, no sociálka to nechce a je stále proti tomu aby sa to celé skončilo,  prečo? 

No my si naše srdiečko nedáme vziať !  Bojujeme ďalej