Vyjadrenia zástupkyne vlády SR pred Európskym súdom pre ľudské práva k odoberaniu detí v členských štátoch Rady Európy

V súvislosti s nadchádzajúcim sobotňajším protestom nám zástupkyňa vlády SR pred Európskym súdom pre ľudské práva JUDr. Marica Pirošíková zaslala svoje vyjadrenie, ktoré bude prečítané na proteste. Pre tých, ktorí sa ho nemôžu zúčastniť, ho zverejňujeme v plnom znení.

Vyjadrenia zástupkyne vlády SR pred Európskym súdom pre ľudské práva k odoberaniu detí v členských štátoch Rady Európy

Ako zástupkyňa vlády SR pred Európskym súdom pre ľudské práva som opakovane vyjadrila vážne znepokojenie nad prípadmi odoberania a adopcií detí žijúcim biologickým rodičom bez relevantných dôvodov, ku ktorým v súčasnosti dochádza v niektorých členských štátoch Rady Európy v rozpore s relevantnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.

Táto je úplne jednoznačná v tom, že primárne chráni biologickú rodinu. Akékoľvek rozdelenie rodiny predstavuje podľa európskeho súdu závažný zásah do práva na rodinný život a preto sa musí opierať o dostatočne závažné a pádne argumenty motivované záujmom dieťaťa. Za relevantný dôvod na odobratie dieťaťa európsky súd nepovažoval zlú sociálnu situáciu alebo nedostatok intelektu. Zdôraznil, že úlohou orgánov sociálnej starostlivosti je pomáhať osobám s problémami a poskytovať im poradenstvo o rôznych možnostiach ako preklenúť ich ťažkosti. V prípade zraniteľných jednotlivcov sú orgány povinné poskytovať osobitnú starostlivosť a zvýšenú ochranu.

Odobratie dieťaťa do náhradnej starostlivosti je úplne najkrajnejšie opatrenie a spravidla vyžaduje, aby vnútroštátne orgány prijali iné opatrenia, pokiaľ nimi možno dosiahnuť sledovaný cieľ.

Európsky súd zároveň uviedol, že odobratie dieťaťa do náhradnej starostlivosti by malo byť považované za dočasné opatrenie, ktoré bude ukončené hneď, ako to okolnosti dovolia a každé vykonané opatrenie musí byť v súlade s hlavným cieľom, ktorým je spojenie biologického rodiča s jeho dieťaťom. V rozpore s článkom 8 Dohovoru nemusí byť, ak je dieťa odobrané pre podozrenie zo zlého zaobchádzania (týrania, sexuálneho zneužívania), ktoré sa následne nepotvrdí, ak existovali skutočné a rozumné obavy, že k nemu došlo. V takomto prípade však obmedzenie rodičovských práv musí trvať čo najkratšiu dobu. K záveru o porušení v prípade A. D. a O. D. proti Spojenému kráľovstvu, keď dieťa trpiace chorobou spôsobujúcou nadmernú krehkosť kostí, nebolo urýchlene navrátené do starostlivosti rodičov a orgány prijali aj ďalšie neprimerané opatrenia, pretože dieťa zverili do pestúnskej starostlivosti cudzím ľuďom, keď mohlo byť zverené príbuzným a premiestnili celú rodinu kvôli vyšetreniu ďaleko od ich domova. Podľa rozsudku v prípade K. a T. proti Fínsku, pozitívny záväzok prijať opatrenia na podporu zjednotenia rodiny v čo najkratšom čase majú zodpovedné orgány od začiatku obdobia náhradnej starostlivosti a jeho vážnosť rastie s pribúdajúcim časom trvania tohto opatrenia, pričom jeho trvanie musí byť skúmané v rovnováhe s povinným posudzovaním najlepšieho záujmu dieťaťa. Európsky súd konštatoval porušenie práva na rodinný život napríklad v prípade Kutzner proti Nemecku keď sťažovatelia nemali možnosť šesť mesiacov vidieť svoje dieťa a potom len hodinu mesačne.

Osobám, do práv ktorých je zasiahnuté, musí byť umožnené aby sa dostatočným spôsobom zúčastnili konania a chránili svoje záujmy (napr. deti majú byť s ohľadom na svoj vek vypočuté súdom) – okrem naliehavých situácií, kedy treba konať vzhľadom na zdroj bezprostredného ohrozenia a predchádzajúce informovanie by pozbavilo opatrenie štátu jeho účinnosti – sú to výnimočné situácie a európsky súd podrobne preskúmava či štát dal dostatočné dôvody na náhle odobratie dieťaťa zo starostlivosti rodičov. Samozrejmosťou je prístup k dokumentom, možnosť sa vyjadrovať a konanie bez prieťahov.

O závažnosti problému týkajúcom sa odoberania detí bez relevantných dôvodov svedčí to, že praxou orgánov v jednotlivých členských štátoch zaoberajú nielen orgány Rady Európy, ale už aj orgány Európskej únie. Členským štátom boli v tomto ohľade adresované viaceré odporúčania za účelom dosiahnutia zlepšenia v oblasti starostlivosti o maloletých a dodržiavania práv detí. Ako príklad možno spomenúť viaceré rezolúcie a odporúčania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, správy Komisára pre ľudské práva alebo dokumenty výborov Európskeho parlamentu. Ide o medzinárodnú kritiku vyslovenú na najvyššej úrovni a s veľkou politickou váhou.

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy už v roku 2012 vo svojej rezolúcii vyjadrilo znepokojenie nad fungovaním rodinných súdov v niektorých členských štátoch Rady Európy a osobitne nad prípadmi detí odňatých proti vôli ich rodičov a v rozpore s právom na rešpektovanie rodinného života a zásadami spravodlivého súdneho konania. Zdôraznilo, že rodinné prostredie poskytuje pre riadny vývoj detí najlepšie podmienky a pred tým, ako sú deti zverené tretím osobám alebo do ústavnej starostlivosti, mala by byť ich vlastným rodinám poskytnutá pomoc potrebná na zvládnutie ich problémov. Konštatovalo, že deti by mali byť oddelené od svojich rodičov len za mimoriadnych okolností, pod súdnym dohľadom a v súlade s požiadavkami Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd a Dohovoru OSN o právach dieťaťa z roku 1989.

Vzhľadom na pretrvávajúci charakter problému výbor Parlamentného zhromaždenia RE pre sociálne veci, zdravie a trvalo udržateľný rozvoj 26. januára 2015 jednomyseľne prijal návrh rezolúcie a odporúčania „Sociálne služby v Európe: legislatíva a prax pri odoberaní detí z ich rodín v členských štátoch Rady Európy“. Tieto boli schválené na aprílovom zasadnutí Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v ďalšej rezolúcii vyjadrilo znepokojenie nad porušovaním práv dieťaťa a jeho rodičov v niektorých štátoch, v ktorých dochádza k bezdôvodným rozhodnutiam o odobratí dieťaťa rodičom alebo jeho bezdôvodnému nevráteniu do rodiny, pričom ešte tragickejšie sú prípady adopcie bez súhlasu rodičov, v ktorých už nemožno túto situáciu zvrátiť. Členským štátom inter alia odporúča:

- podporovali rodiny potrebnými prostriedkami (finančne, materiálne, sociálne a psychologicky), aby sa predovšetkým zabránilo neodôvodneným rozhodnutiam o odobratí detí a aby vzrástol percentuálny podiel úspešných zjednotení rodiny po odobratí;

- zabezpečili, aby akékoľvek (dočasné) umiestnenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti kde je to nevyhnutné ako posledná možnosť, bolo spojené s opatreniami zameranými na následnú reintegráciu dieťaťa do rodiny, vrátane uľahčenia vhodného kontaktu medzi dieťaťom a jeho rodinou a bolo predmetom pravidelného preskúmania;

- zabránili úplnému pretrhnutiu rodinných pút, odobratiu detí zo starostlivosti rodičov pri narodení, zakladaniu rozhodnutí o umiestnení dieťaťa do náhradnej starostlivosti na uplynutí času a uchyľovaniu sa k osvojeniam bez súhlasu rodičov, okrem výnimočných situácií stanovených zákonom a podliehajúcich účinnému (včasnému a komplexnému) súdnemu preskúmaniu;

- zaistili, aby zamestnanci zapojení do rozhodovania o odobratí detí a ich umiestnení do náhradnej starostlivosti boli vedení náležitými kritériami a normami (ak je to možné multidisciplinárnym spôsobom), mali vhodnú kvalifikáciu a boli pravidelne školení, mali dostatočné možnosti prijať rozhodnutia v primeranom časovom rámci a neboli preťažení príliš veľkým počtom prípadov.

S obsahom uvedených rezolúcií sa plne stotožňujem a vyzývam na ich dôsledné dodržiavanie.

JUDr. Marica Pirošíková