V krátosti z našej praxe a ako to vidíme my

Štvorročný Šimon sa učiteľke v anglickej škôlke, kde ho nechávala jeho slovenská mama privyrábajúca si v zahraničí, posťažoval na boľavý chrbátik. Učiteľka ho ani poriadne nepozrela, zavolala svoju asistentku. Tá objavila modrinku na chrbte a utekala s ním k riaditeľke škôlky. Riaditeľka do správy pre sociálny úrad napísala, že „mal modrinový chrbát aj podliatiny na zápästiach a dokonca čerstvé krvavé škrabance“. Škrabance mu len pár minút pred tým spravil najväčší chlapec zo škôlkarskej triedy. Keďže Šimon nevedel dobre po anglicky - pricestovali sem len nedávno, nevedel to veľkým tetám vysvetliť. V ten deň sa už domov k mame nevrátil – vzala si ho sociálka. „Pre istotu“.

Ďalšia učiteľka v inej škôlke, v inom meste užasnuto pozorovala pri hre s bábikami malú slovenku Karolínku. Bábiky opakovane obliekala a vyzliekala a  dávala ich spolu spať a bozkávať sa. Nikto nevedel, že jedna bábika v detskej hre stvárňovala maminku a druhá ju samu. Pusy s maminkou mala rada, na líčko aj na ústa, vždy keď sa lúčili a vítali. Na učiteľkine upozornenie sociálka vyhodnotila Karolínkine správanie ako „čudné“ a vyniesla podozrenie na sexuálny podtext. Keď Karolínku a jej slobodnú maminu Nikolu na druhý deň v ich skromnom bytíku navštívila sociálka doma, Nikola ich dokonca s dôverou pohostila koláčikmi. Nevediac poriadne po anglicky a mysliac si, že predsa úrady ľuďom pomáhajú v núdzi. Namiesto pomoci sa však dočkala len prázdnej detskej izby.

Slovenskej rodine s piatimi ratolesťami sociálne orgány poradili, aby šieste, ktoré čakali, dali preventívne na adopciu. Keď sa bábo narodilo, dali ich na súd s návrhom na jeho okamžité odobratie. Dôvod? Jeho mama počas tehotenstva pila kávu a na dieťatko sa nechystá ani neteší – veď nemá ani pripravenú postieľku. To, že na Slovensku postieľku či kočík pred narodením potomka nekupuje veľa poverčivých rodičov sa úradníkom vysvetliť nepodarilo. Nakoniec súd rozhodol, že ideálne bude pre každý prípad odobrať rovno všetkých šesť detí.

Keď Zuzana jedno ráno chytila čielko svojej šesťročnej Radke, skoro ju obarilo. Naložila ju do auta rovno k lekárovi, ktorý naordinoval silné antibiotiká. Práve keď s úľavou parkovala pred ich domom, pri vchode zazrela postávať dve dámy v rokoch. Keď vystúpila, prepichli ju pohľadom a oznámili jej, že ich má vpustiť dnu – sú zo sociálneho úradu. Vraj sa potrebujú porozprávať o tom, prečo dnes Radka nebola v škole a či je s ňou všetko v poriadku. Nie, nie je v poriadku, má zápal mandlí a potrebuje si ľahnúť, povedala Zuzana vpúšťajúc návštevu dnu. Ani nestihla malú uložiť, keď investigatívne panie začali kontrolovať obsah jej chladničky, či je prázdny drez a povysávané. Nie nebolo. A dieťa vraj nemá čo robiť doma. Horúčka, nehorúčka, mala ísť pekne do školy, s liekmi pribalenými k olovrantu. Od tohto dňa, prepadovky sociálnych pracovníčok boli u Zuzany a Radky na dennom poriadku.

Keď Rudo s Denisou doniesli ukázať svoju maličkú dcérku do nemocnice kvôli zhoršenému dýchaniu, po rentgene lekár diagnostikoval zlomeninu. Sociálka rodičov obvinila z týrania, vôbec im neprekážalo, že okrem zlomeniny nenašli jedinú modrinu či inú stopu po bití. V poslednej chvíli, keď už sociálna pracovníčka s papierom zo súdu driapala bábätko rodičom z rúk, lekár zamával výsledkami z cétečka so slovami:  „žiadna zlomenina, falošný poplach.“ Dôvod odobratia teda neexistoval, ale Denisa s Radom sa tešili predčasne. Keďže súdne rozhodnutie už bolo na svete, dieťa, mimochodom plne dojčené, muselo ostať bez blízkych v nemocnici! Trvalo ďalší deň, kým sa mohlo vrátiť k rodičom!

Rozdajú sa kľúče od domácností?

- Medializovanými prípadmi násilného odobratia detí z rodín našich krajanov vo Veľkej Británii sa po známej kauze roztrhlo vrece. Je to skutočný lov na deti zo strany štátu alebo si za to môžu rodičia sami?

Vo Veľkej Británii vo veľa prípadoch odoberú deti, keď je to treba a rodičia ich naozaj týrajú, nestarajú sa o ne. Vtedy je to v poriadku. Aj tak má však dieťa predsa širšiu rodinu, ktorá by mala možnosť sa o dieťa prednostne postarať, nie úrad. Nie všetky deti sú odobraté neprávom. Hlavným problémom ale je, že sa deti odoberajú aj na základe falošných obvinení.

- Takže stačí, ak ma niekto udá, a môžu mi dieťa len tak zobrať?

Vlastne áno. V britskom systéme to funguje tak, že ak sa na základe akéhokoľvek upozornenia začne sociálny úrad zaujímať o dieťa a rodinu, na súde si preventívne vyžiada niečo ako predbežné opatrenie – bez dôkazov, stačí ak uvedú dôvod podozrenia. Súd na základe toho vydá rozhodnutie o odobratí dieťaťa na 72 hodín, behom toho sociálka dokazuje vinu rodičov a rodičia zas musia dokázať, že nič nespravili. Sociálka si na rodičov môže nájsť hocičo a vyvracia sa to ťažko. Sociálna pracovníčka si všimne, že máte počmárané steny, alebo u vás nenájde dva dni po nasťahovaní sa doma múku. Alebo vám vyčíta, že dávate dieťaťu cez týždeň sladkosti. Ak mu ich dávate len cez víkend, zas ho týrate. Dieťa môžu zobrať aj na základe toho, že v budúcnosti sa môže niečo stať.

- Koľkým rodičom sa podarí dokázať nevinu? Idú deti hneď do novej rodiny?

Asi 30% detí ide naspäť do rodiny, alebo aspoň do širšej rodiny. Takže nie všetky deti odobraté v Anglicku skončia adoptované. A nie všetky deti sú odobraté neprávom. Odobraté dieťa ide do pestúnskej starostlivosti alebo do detského domova, kde je počas súdneho konania. Keď sa proces ukončí, buď sa vráti späť do rodiny, staršie dieťa väčšinou umiestnia do pestúnskej starostlivosti a malé deti sa adoptujú.

- Ak mi na dvere zaklope britská sociálka – čo robiť?

Preventívne na seba hlavne netreba upozorňovať – nechodiť napríklad k lekárovi s každou maličkosťou. Ak sa o vás začne zaujímať sociálka, odporúčam sa s ňou nevybavovať, nevpustiť ich dnu a nič im nepodpisovať. Ak sa vám zdá správanie sociálnych pracovníčok neprimerané, hneď od začiatku sa na nich sťažujte. Okamžite kontaktuje slovenské zastupiteľské orgány v Británii, Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a združenie pomáhajúce podobným rodinám, ktoré vám môže hneď v zárodku poradiť. Nespoliehajte sa ani na prideleného právnika a tlmočníka, pretože tých platí štát a pre štát aj pracujú. S právnikom a tlmočníkom vám pomôže slovenské združenie. A ak je to nutné, tak treba včas krajinu opustiť.

- Veľa rodičom tento systém ublížil, veľa odborníkov však jeho prísnosť chváli a uvítali by ho aj u nás. Dokonca sa vraj plánujú upraviť podľa ich vzoru aj naše zákony...

Možno tento zákon - „Children Act“ v Anglicku vznikol pôvodne s čistým úmyslom chrániť deti, v presvedčení že rodičia sú čím ďalej horší. Bol prijatý následkom rezolúcie OSN o právach dieťaťa. Dal však priestor na konanie diletantov, umožnil umelo zvyšovať zamestnanosť a sú podozrenia aj na záujmy rôznych skupín. V Británii sú dokonca štátom stanovené kvóty na potrebný počet odobratých detí ročne, čo je absurdné. Každý štát, ktorý túto rezolúciu podpísal, sa zaviazal, že zmení legislatívu podľa vzoru Veľkej Británie, teda aj Slovensko.

- Hrozí teda niečo podobné zakrátko aj u nás?

Obávame sa, že pripravovaná novela vytvorí pôdu pre ľahšie odoberanie detí z rodín aj na Slovensku. Na základe nej bude môcť sociálny pracovník vstúpiť do vašej domácnosti aj bez vášho súhlasu. Doslova sa rozdajú kľúče od domácností. Pritom podľa štatistiky z 25 tisíc prípadov 98% rodičov z nich so sociálkou spolupracuje, alebo ide o neopodstatnené oznámenia. Iba 2% rodín dvere neotvoria. Na to však už teraz máme zákony, ktoré umožňujú vyžiadať si na vstup do bytu súdny príkaz, v praxi sa však nevyužívajú. Netreba robiť novelu, iba využiť to, čo máme.