Blog

TLAČOVÁ SPRÁVA

28.09.2016 18:17

TLAČOVÁ SPRÁVA  

 

Keď v marci 2014 Nórsky Barnevernet odobral Nórsko – slovenskému páru maloletú Maxine, rodine sa zastavil svet. Maličké, vtedy iba 3 mesačné dievčatko, odtrhli od mamy a otca. Dôvodom mal byť nedostatočný očný kontakt maloletej s nepočujúcou matkou pri prebaľovaní. Ďalším odôvodnením mal byť strach Nórskej sociálnej služby z možného únosu maloletej z Nórska na Slovensko, pretože otec je slovenský štátny občan. Absurdné až nepochopiteľné obvinenia pracovníkov Barnevernu vyústili do umiestnenia maloletej Maxine do pestúnskej starostlivosti bez súhlasu rodičov, bez možnosti dieťaťa byť kojené matkou, bez kontaktu s rodičmi a starými rodičmi, na viac ako rok a pol. Kruto a neľudsky používali proti matke argumenty súvisiace s jej minulosťou, kedy ona sama bola odobratá od matky alkoholičky kde prišla o sluch z dôvodu zanedbania starostlivosti a umiestnená v detskom domove. Súdny spor trvajúci rok a pol sa skončil a nórsky odvolací súd rozhodol o vrátení Maxine rodičom. V tejto súvislosti by sme sa chceli poďakovať za osobnú zainteresovať pána Borisa Kollára, ktorý rodine výrazne finančne pomohol (bez neho by si nemohli dovoliť platiť kvalitného advokáta) a taktiež sa za ňu postavil svojím vyjadrením adresovaným nórskemu súdu, ktoré predložila pracovníčka OZ Deti patria rodičom vypovedajúca na nórskom súde v prospech biologickej rodiny.

 

Pokiaľ ide o orgány verejnej moci Slovenskej republiky chceme poďakovať za podporu tým úradníkom, ktorí na rozdiel pani riaditeľky Cisárovej a veľvyslanca Kašického https://detipatriarodicom.blog.sme.sk/c/427500/cipc-navadza-rodicov-bojujucich-o-deti-na-krivu-vypoved.html?ref=viacbloger nenavádzali  rodičov na to, aby sa priznali, že zlyhali , ale podporovali ich v boji o preukázanie toho, že pri odobratí Maxine postupovali nórske orgány v rozpore s jej najlepším záujmom, tak ako je definovaný na najvyššej medzinárodnej úrovni a to

 

pani komisárke Tomanovej, ktorá sa angažovala v našom prípade a opakovane sa obrátila na Nórsku ombudsmanku

 

pani poslankyni Oľge Nachtmannovej, ktorá informovala o našom prípade Parlamentné zhromaždenie Rady Európy žiadajúc o pokračovanie v monitorovaní situácie v členských krajinách Rady Európy z hľadiska dodržiavania ľudsko-právnych štandardov pri odoberaní detí

 

pani Mrázkovej a Šebovej z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny za cenné rady a pomoc,

 

bývalému štátnemu tajomníkovi Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Burianovi za list predložený nórskemu súdu

a už tradične zástupkyni SR pred ESĽP pani Pirošíkovej za zaslanie relevantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

 

Ak sa ocitnete v podobnej situácii ako rodičia Maxine a po prečítaní informácií obsiahnutých v rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva (viď priložený článok) ste presvedčení, že pri odobratí dieťaťa boli vaše práva závažne porušené nenechajte sa presvedčiť predstaviteľom slovenského štátu, ktorí vám odporúčajú, aby ste priznali, že ste pochybili, lebo iný kraj-iný mrav, ale bojujte

 

pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou

 

file:///C:/Users/perrito/Downloads/Zo%20s%C3%BAdnej%20praxe%203%202016.pdf

 

 

tím OZ Deti patria rodičom

OTVORENÝ LIST PRE MINISTERSTVÁ

08.07.2016 13:01

OTVORENÝ LIST PRE: 

Prezident SR (informacie@prezident.sk)

Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR (minister@employment.gov.sk ) 

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR ( kami@mzv.sk ) 

Ministerstvo spravodlivosti SR (ms.kvsu.sek@justice.sk) 

Komisár pre deti SR (info@komisarpredeti.sk ) 

Stála delegácia NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (olga.nachtmannova@nrsr.sk ) 

 

V Bratislave, 07.07.2016 

 

Vážené dámy a páni, 

 

obraciame sa na Vás so žiadosťou vo veci riešenia situácie mal. Maxine Ladický, ktorú odobrala Nórska sociálna služba v marci 2015. Dôvodom odobratia mal. Maxine bol nedostatočný očný kontakt s matkou. V marci 2016 komisia nariadila návrat maloletej do rodiny, pretože dôvody uvedené pri odobratí a umiestnení Maxine v náhradnej starostlivosti, neboli v súlade s jej najlepším záujmom a s medzinárodnými dohovormi. Ako komisia v odôvodnení skonštatovala, pracovníci sociálnych služieb nedostatočne napomáhali rodine či už pred umiestnením alebo počas kontaktov. Sociálna služba však požiadala o odklad vykonateľnosti rozhodnutia až do rozhodnutia vo veci samej. Súd im v tejto veci vyhovel a do rozhodnutia v merite veci ponechal Maxine u pestúnov. Avšak frekvenciu kontaktov rodičov s dieťaťom neupravil. Rodičia majú právo sa s dcérou stretávať 1x za tri týždne. Táto frekvencia kontaktov je nedostačujúca vzhľadom k tomu, že sa nevytvárajú väzby medzi  2 rodičmi a dieťaťom, ale naopak prehlbujú sa vzťahy medzi pestúnmi a Maxine, čo v konečnom dôsledku môže byť v neprospech biologickej rodiny. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy sa v súčasnosti zaoberá na základe podnetu predstaviteľa Rumunska prípadom rodiny Bodnáriových, ktorým Nórska sociálna služba odobrala 5 detí v novembri 2015. Od orgánov Slovenskej republiky očakávame rovnaký postup, aký bol v spomenutom Rumunskom prípade, kde predstavitelia Rumunska žiadali o zintenzívnenie kontaktov rodičov s deťmi a následné vrátenie všetkých detí do biologickej rodiny (viď: https://thefederalist.com/2016/06/06/under-international-pressure-norway-reunites-seized-childrenwith-family/ ) Vzhľadom k tomu, že rodina nemá dôveru v Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže a vo Veľvyslanectvo z dôvodov, ktoré je možné si vypočuť na nahrávke ( https://files.ozdeti-patria-rodicom.webnode.sk/200000035- cf870d07fc/Ambassade%20M%C3%B8t%20Pao%20Hunderfossen%2013-5%20(1)%20(audiocutter.com).mp3 ) sa obraciame na základe splnomocnenia so žiadosťou, aby ste kontaktovali svoj partnerský orgán v Nórsku a žiadali o pravidelné a intenzívne kontakty a zároveň splnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov v oblasti ľudských práv. 

 

S pozdravom 

Zlatica Mandáková, v.r. predsedkyňa OZ Deti patria rodičom, Romanova 5, 851 05 Bratislava 

Tel: 0949 690 487 Mail: deti.patria.rodicom@gmail.com

 

Monika Onderková, v.r. splnomocnenec Hnutia Sme rodina – Boris Kollár 

 

file:///C:/Users/pc/Desktop/Downloads/Maxine_ziadost_urgent.pdf

SPOLOČNÝ CIEĽ ! DOSTAŤ MAXINE K RODIČOM !

07.07.2016 11:04

Ambassade Møt Pao Hunderfossen 13-5 (1) (audio-cutter.com).mp3 (4,6 MB)

SPOLOČNÝ CIEĽ.docx (15 kB)

Násilné odobratie Zoji (6). Dievčatko skolabovalo, skončilo v nemocnici + VIDEO !!!! POZOR! IBA PRE SILNÉ POVAHY !!!

31.05.2016 15:24

Tento článok nie je vhodný pre maloletých čitateľov alebo labilných ľudí! Nedalo sa inak, ako začať takto. Príbeh, s ktorým sa na mňa obrátila matka je tak otrasný, že o ňom musíme informovať verejnosť. Poďme však pekne po poriadku.

uOWpWlxnR06LhfpJyGCdcQ-Vysmiate-dievcatko

Dvaja mladí ľudia sa stretnú na liečení. Sú si blízki, trávia spolu veľa času. Ona je z Bratislavy a on, povedzme, z Nitry.

Po liečení sa stretávajú ako im to čas dovolí. Ona krátko po zoznámení zisťuje, že je tehotná. Každý normálny, zdravý, socializovaný pár by sa tešil. Áno, budúca mamička sa teší. A otec? Nevieme, v každom prípade to nedá najavo. Poviete si stres, prekvapenie – jasné kto by nebol vyvedený z miery, veď posedenia s kamošmi v krčme sa končia, ide sa starať o rodinu!

Pani K. je diabetička, a preto sú nutné častejšie pozorovania a hospitalizácia v nemocnici.

Pán B. je vojakom z povolania a je oddaný svojej práci. Hlási sa do misií za SR do Afganistanu. Od partnerky vyžaduje, aby sa vzali. Pani K. nakoniec so sobášom súhlasí.

Takmer počas celého tehotenstva nie sú spolu, sú oddelení buď misiou, alebo nezáujmom.

Po príchode malej Z. na svet sa o dieťatko stará pani K. On je u rodičov a …. nedá sa povedať kde, v každom prípade nie je tam kde má byť, pri svojich dievčatách.

O bábätko neprejavuje záujem, zrejme preto, že je ešte malé a len kričí. Nechce s nimi žiť v spoločnej domácnosti. Na naliehanie matky kupuje byt v Bratislave. Avšak stále nie sú spolu. Oddeľuje ich jeho práca a nezáujem. Keď však spolu sú, na denno dennom poriadku sú urážky, podceňovanie, bagatelizovanie zo strany pana B. Nepriaznivý vzťah dopadne tak, že on podá žiadosť o rozvod, rok a pol po narodení dcérky.

A začne sa boj! Boj o dieťa. Malá slečna má 1,5 roka. Malá má problémy s vylučovaním stolice, je sledovaná v ambulancii, má presne stanovený jedálničiek a režim stravovania. Otec to na stretnutiach nedodržiava. Matka po návrate malej zo stretnutia s otcom má čo robiť niekoľko dní, aby tento problém upravila. Opakuje sa to, ale otec si stále nedáva pozor. Dievčatko otca odmieta, čím ďalej tým viac. Má 2,5 roka, pri násilnom trhaní od mamy kričí, že nechce ísť s otcom. V decembri 2012 dievčatko otvorene začne hovoriť o zvláštnom správni sa otca voči nej. Kúpe ju počas dňa a dozvedá sa čo je to „kúsaná“ pusa, oco takú dával tete.

Tretie narodeniny – dieťa príde domov s plačom. Otec ju opäť bil. Dôvodom bolo to, že chcela, aby bola mama pri nej keď sfukovala sviečku na torte. (fotky z bitia)

13288773_10206268472461649_1594777164_o13321284_10206268472181642_2083514502_o13324000_10206268472301645_1614231842_o

November 2013 – dievčatko je v strašnom psychickom stave. V noci sa budí zo sna, má nočné desy. Pri chystaní sa do postele dievčatko poznamená „nebudeš mi dávať prstík do ritky ako oco“!

December 2013 pred Vianocami – dva dni strávené s otcom. Dieťa sa vrátilo unavené, vystresované. V noci sa opäť budí s plačom, krikom, bojuje s imaginárnym nepriateľom slovami „nechaj ma, pusti ma, nechcem ťa, daj mi pokoj, choď preč, chcem maminku“. Bez prítomnosti mamy nespí, v noci sa pocikáva.

Matka podáva trestné oznámenie na otca za sexuálne zneužívanie. Trestné oznámenie zmietli zo stola – skutok sa vraj nestal!

Matka sa snaží riešiť situáciu na súdoch. Súdy, ako aj sociálne pracovníčky žiada o pomoc. Tej sa jej nedostáva. Maličká stále trpí, otec ju aj naďalej bije a zneužíva. Dňa 24.2.2015 sa dieťa stane svedkom toho, ako otec zaútočí na matku. Dcéra ho celkom odmieta.

Potom okresný súd rozhodne o pridelení dieťaťa  matke s tým, že otcovi dáva možnosť stretávania sa. Dievčatko všetky stretnutia odmieta s komentárom: „Nechcem sa stretávať s otcom, lebo mi robí zle, bije ma a dáva mi prsty do pišulky. Nemám ho rada, lebo mi robí stále zle. Zle robí aj maminke, keď sa s ňou stretne.“

Na to otec podáva trestné oznámenia na matku vo veci marenia výkonu súdneho rozhodnutia. Úrad práce dňa 30.5.2014 vydáva vyjadrenie, že matka marí výkon súdneho rozhodnutia a odporúča súdu, aby konal v zmysle zákonných ustanovení.

A oni aj konajú – pozrite si ako!

Dieťa je psychicky na dne, zosypalo sa a musí ísť do nemocnice.

A stále nemajú kľud. Súdnoznalecký posudok nie je vzatý do úvahy pretože to nezapadá otcovi do jeho profilu. Píše sa v ňom totiž, že k sexuálnemu obťažovaniu došlo. Vyvracia všetky doterajšie posudky. Avšak práve tento je robený renomovaným psychológom a súdnym znalcom špecializujúcim sa na správanie sexuálne zneužívaných detí.

Otec podáva na súdneho znalca sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti!

Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie okresného súdu a zveruje dievčatko do osobnej starostlivosti otca a ponecháva na jeho zvážení, kedy bude maličkú vidieť mama. Vôbec neberie do úvahy psychický stav dieťaťa, s dieťaťom nik ani neprehovorí, nik neberie do úvahy silnú citovú väzbu medzi dcérkou a mamou.

Prichádza k ďalšiemu výkonu súdneho rozhodnutia – tento krát v škôlke!

Dieťa kričí, plače, že nechce ísť k otcovi. MUSÍ, otec sa rozhodol. Matka sa nevzdáva a bojuje, píše, sťažuje sa na príslušné orgány, žiada prezidenta o pomoc – bez úspechu. A tak sa dostala k nám – Združenie “Deti patria Rodičom”. My to tak nenecháme. Pozorne si prezrite video.

V tomto prípade už nejde „len“ o nesprávny výkon rozhodnutia ako pri Marcusovi. Tento krát ide o zvláštne a nepochopiteľné rozhodovanie súdov. Nepochopiteľné správanie sa sociálnych pracovníčok a neziskovej organizácie, ktorá má zastrešovať výchovné opatrenia nad rodinou!

Všetko, len nie v najlepšom záujme šesťročného dievčatka ……

Monika Onderková, Združenie “Deti patria Rodičom”

 

Slovensko by mohlo malej Maxine pomôcť, aby sa vrátila späť k rodičom

10.02.2016 23:02
Už je to takmer rok odkedy nórska sociálka odobrala dva a pol mesačné dievčatko slovensko-nórskemu páru. O niekoľko dní sa uskutoční  súd, na ktorom by slovenská strana mohla biologickej rodine významne pomôcť.

V máji minulého roku o tomto prípade informovali viaceré slovenské médiá. Dôvodom odobratia mal byť nedostatočný očný kontakt bábätka s matkou. Ako najlepšie riešenie tohto problému sa nórskej sociálke zdalo úplné prerušenie kontaktov medzi matkou a malou Maxine. Dieťa odobrali a umiestnili do pestúnskej rodiny. Spočiatku ho rodičia mohli vídať raz za dva týždne, dnes ho môžu vidiet iba raz za 7 týždňov.

V čase keď minulý rok o prípade informovali média, sa viaceré slovenské orgány nechali počuť, ako sa o prípad zaujímajú a všemožne sa rodine snažia pomôcť.


A ako je to dnes? Akej pomoci sa rodine dostalo? Veľa sa ukáže o niekoľko dní, kedy sa uskutoční v Nórsku súd, ktorý môže rozhodnúť  o osude malej Maxine. Súd mal byť pôvodne už v júni, ale preložili  ho až na február tohto roku, veď  pár mesiacov hore dole.  Pozitívum je, že sa naň za ten čas mohlo Centrum pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže ako aj Nórske veĺvyslanectvo poctivo pripraviť a brániť tak záujmy rodičov a biologickej rodiny zo Slovenska.

Na poslednom súdnom pojednávaní  sa náš veľvyslanec síce zúčastnil, ale keď ho sudca vyzval, aby prehovoril, celkom stratil reč. Za peniaze daňových poplatníkov si teda išiel posedieť na nórsky súd, popočúval čo sa hovorilo a šiel domov. Už vtedy sa vlastne naplnili slová nášho veľvyslanectva, že prípad pozorne sleduje. Pre veľvyslanca však čoskoro nastane ďalšia šanca a my budeme s napätím sledovať ako na súde zareaguje a budeme len dúfať, že medzi ním a sudcom dôjde aj viac ako len k očnému kontaktu.


Ďalšou nádejou je spomínané Centrum, ktoré by sa tiež mohlo zúčastniť prípadu ako tretia strana. Otázne je, či tak vôbec urobí, ako aj to, akým spôsobom bude hájiť záujmy rodiny. V prípade ak súd nebude akceptovať  rodičov ako rodičovstva schopných, mohlo by Centrum apelovať na to, že dieťa má na Slovensku babičku, ktorá je schopná a ochotná sa o svoju vnučku starať.


Dovtedy rodičom neostáva nič iné, ako si pomôcť hlavne sami. Otec Andrej má momentálne dve zamestnania, aby si dokázal platiť vysoké náklady na právnika, ktorého si rodina v Nórsku sama našla a ktorý je pre rodinu momentálne najväčšou nádejou. Druhou nádejou sú prezident, veľvyslanectvo a Centrum, ktoré prípad doteraz pozorne sledovali a snáď už začnú aj konať.


Treťou, a určite najúčinnejšou, nádejou pre malú Maxine bude pan Kollár, ktorý ako jediný z politikov prejavil snahu pomôct osobne aj finančne. 

Vyzerá to tak že o osudy detí majú viac záujem "mimo vládni" ako "vládni" .

 

Priatelia prosíme pomôžme spoločne rodine každý aspoň 1 eurom na záchranu Maxine...Ďakujeme

05.02.2016 18:52

Maxine bola odňatá ako 2 mesačná a rodičia s ňou dostali len obmedzené kontakty.

v júni 2015 si len tak Barnevernet dal odročil súdne pojednávanie a sudca ho vytýčil až na február 2016, veď treba urobiť prieťahy v súdnom konaní, aby Maxine získala obvyklý pobyt v Nórsku. To sa im podarilo aj vďaka nekonaniu našich oficiálnych zástupcov, ktorí majú hájiť práva detí a rodičov v najlepšom záujme dieťaťa...

Veľvyslanec sa zúčastnil súdneho pojednávania na ktorom robil iba pozorovateľa...asi si zabudol naštudovať čo je v jeho kompetencii a právomoci na súdnom pojednávaní...

V médiách sa neustále objavovali dva termíny, ktoré na striedačku používa pani Cisárová a je potrebné si uvedomiť, čo oba termíny znamenajú:

Zmena JURISDIKCIE - 
je presun právomocí súdu z Nórska na slovenské súdy – t.j. že nebude o prípade odobratia Maxine rozhodovať súd v Nórsku, ale na Slovensku. Riaditeľka Cisárová opakovane nabáda rodinu, aby požiadali o presun právomoci z Nórska na Slovensko. Rodinou bola opakovane vyzvaná, aby uviedla na základe akej medzinárodnej zmluvy, alebo nórskeho zákona to je možné, keďže Nórsko neratifikovalo Haagsky dohovor z roku 1996. Na uvedené dodnes neodpovedala. Dnes je úplne zrejmé, že advokát mal pravdu, keď tvrdil, že to možné nie je.

Odpoveď Z Nórskeho veľvyslanectva:
„Dnes sa jurisdikcia dieťaťa v starostlivosti nórskych úradov starostlivosti o deti nemôže presúvať do jurisdikcie inej krajiny, keďže Nórsko neratifikovalo Haagsku konvenciu. Neexistujú žiadne národné zákony umožňujúce presun jurisdikcie dieťaťa, ktoré je v starostlivosti nórskych úradov starostlivosti o deti, pod jurisdikciu inej krajiny. Táto jurisdikcia je pridelená nórskym úradom starostlivosti o deti podľa nórskeho zákona o starostlivosti o dieťa.“

INTERVENCIA -
vstup tretej strany do konania pred nórskymi orgánmi. Tento je možný, rodina ho aj využije. 
V rámci tejto intervencie však CIPS nemôže požadovať presun jurisdikcie na Slovensko (aby rozhodovali slovenské súdy – nemožné) ale podporiť s odkazom na relevantné ľudsko-právne medzinárodné dohovory, ktoré Nórsko ratifikovalo vrátenie dieťaťa biologickým rodičom alternatívne starým rodičom (správa, ktorú obdržali zo strany slovenských úradov po prešetrení ich sociálnych pomerov na Slovensku je v ich prospech)

Odpoveď Z Nórskeho veľvyslanectva: 
„V prípadoch starostlivosti o deti sú zainteresovanými stranami len rodičia, deti staršie ako 15 rokov a miestna služba starostlivosti o deti a len tieto strany majú právo nahliadnuť do dokumentácie prípadu. Ak je prípad predložený na regionálnu radu sociálnej starostlivosti alebo súdu, tak sú stránky zastúpené advokátom (bezplatná právna pomoc). Ak si to želajú, môžu sa rodičia rozhodnúť, že do prípadu zapoja tretie strany, napríklad veľvyslanectvá alebo centrá ako je Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže. Tretím stranám sa potom môžu sprístupniť dokumenty daného prípadu a môže im byť umožnená prítomnosť na jednaní krajskej rady a súdu, ak stránky prípadu s tým súhlasia.“

Pokiaľ pani riaditeľka Cisárová vyčíta rodičom, že nepredložili intervenciu so žiadosťou o presun právomoci na Slovensko, svedčí to o jej absolútnej neznalosti práva.
1) strana môže len navrhnúť intervenciu CIPSu, ale ak tomu súd vyhovie, musí predkladať intervenciu CIPS, nie rodičia

2) v intervencii však CIPS nemôže požadovať presun jurisdikcie na Slovensko ale podporiť s odkazom na relevantné ľudsko-právne medzinárodné dohovory, ktoré Nórsko ratifikovalo vrátenie dieťaťa biologickým rodičom alternatívne starým rodičom

 

 

Kto je vlastne vinný ?! Matka alebo Dcéra

27.01.2016 18:23

 

Dodnes má hrôzu jedna Matka z toho, že v novembri 2013 ju polícia v Senici predvolala na výsluch (okr. SE), následne nato si to páni policajti len tak rozmysleli a matku uväznili - dôvod? Lebo si tak páni policajti svojvoľne rozhodli - obvinenia mali (od bývalého manžela), dôkazy nemali, len proste konali. Nemali ani ROZSUDOK SUDU , ABY JU UVAZNILI .

Otecko si podal okamžite po zadržaní matky "Návrh", aby mu bola maloletá zverená do starostlivosti - ako sa o tom dozvedel je dodnes otázne!

Zalarmoval políciu, sociálny úrad, aby mu asistovali pri odobratí maloletej od starých rodičov u ktorých matka s dieťaťom bývali. " Úradníci mu pri tom asistovali a chceli dieťa odobrať bez toho, aby si všimli, že nie je žiadny rozsudok o vykonateľnosti a odobratí maloletej z miesta svojho bydliska."

Pomohli sme ochrániť matku i jej dcérku (vtedy ako 4r.) Dieťa muselo byť schované celú dobu čo bola matka zadržaná- trvalo to 24 hodín kým sa nám podarilo, aby matku prepustili.


Dôvod podávania trestných oznámení na matku od bývalého partnera je ten, že jeho vlastná dcéra nechce k nemu chodiť na kontakty - dôvod - jeho dieťa sa ho bojí.

Prečo?

Pretože milujúci otecko svoju vlastnú dcéru ešte ako 3 ročnú zatváral po tme na WC alebo ju v noci vyviezol na pole a vysadil ju z auta so slovami tak si teda za ňou choď len preto, že plakala za mamou..len preto, že rozliala kakao ..len preto, že svoju mamu ľúbi


Otec na matku podal už viac ako 350 trestných oznámení za marenie výkonu súdneho rozhodnutia.

Osobne som sa zúčastnila toho ako si otec preberá svoju dcérku.

Matka obliekla maloletú tak ako každý víkend a pripravila ju na kontakt s otcom. Rozprávala jej, že príde ocko, že sa s ňou chce hrať ...Dcérka sa odmietala obliecť so slovami, že ona k nemu nechce ísť..rozprávali sme jej že ocko ju má rád a chcel by byť aj on chvíľu s ňou...že sa s ňou bude hrať, pôjdu na prechádzku...

Vyšli sme von na dvor...maloletá prišla do prostred dvora a odmietala ďalej ísť..k bránke sme ju nedostali

Prišiel ocko, ktorý od brány na dcérku vykrikoval, aby išla s ním...žiadny pozdrav ..žiadne ahoj miláčik ako si sa mala ...poď budeme sa spolu hrať...pôjdeme spolu na prechádzku aj babička ťa čaká a teší sa na teba...

Namiesto pekných slov k dcérke Otec slovne napádal matku pred jeho jediným dieťaťom.

Išla som za ním z návrhom, aby sme išli s dieťaťom na neutrálnu pôdu napríklad materské centrum, ale vo vnútri nakoľko pršalo a spoločne sa budeme snažiť o to, aby sa ním dcérka hrala a rozprávala ... najprv ocko súhlasil, ale neskôr povedal, že si ju zoberie aj tak ..

povedala som mu, že najprv musíme docieliť to, aby si dcérka našla k nemu cestu späť, že to skúsime spoločnou hrou a aby sa aj on zapojil a ak bude sama chcieť s ním ísť tak samozrejme nevidíme dôvod, aby sa tak nestalo a dieťa si môže vziať ...


Na to ocko povedal, že nie ...že on si svoju dcéru zoberie či chce alebo nie


Záver:

z pozorovania kontaktu vyplynulo tak, že dieťa má panický strach z otca a nechce prísť do jeho blízkosti a ani len pristúpiť k bránke, kde na ňu čakal.

Otec nechcel urobiť ústretový krok ani za prítomnosti cudzích ľudí a polície, čo negatívne pôsobí na maloletú

Obviňuje všetkých, že mu bránime v styku z jeho dcérou čo sa nezakladá na pravde, nakoľko aj Sociálny odor aj naše združenie bolo nápomocné podporiť pozitívny vzťah medzi dcérou a otcom.

Avšak prihliadame na ochranu dieťaťa, ktoré na základe negatívnych spomienok počas návštev u otca odmieta ísť na samotný kontakt.

 

Negatívny prístup otca k maloletej je taký, že pred svojou dcérkou slovne napáda jej maminu a vyjadruje sa pred dcérkou, že jej matka pôjde do vezenia, privoláva každý víkend políciu, aby mohol na matku podať len ďalšie trestné oznámenie a tak si získal svoju dcéru.

 

Zajtra má padnúť rozsudok o vine a treste matky na Okresnom súde v Senici...

Kto je vlastne vinný ?!

 

Matka?

Ktorá svoju dcéru pripraví na každý jeden kontakt s otcom    /dôkaz nahrávky z kontaktov s otcom, ktoré súd a ani políciu nezaujímajú a ani ho neberú ako dôkazový materiál /

Dcérka?

Ktorá sama marí kontaktu so svojim otcom, nakoľko sa ho po zážitkoch s ním bojí

Vyjadrenia k téme odoberania detí z 23.01.2016 Protest proti praktikám /nielen/ BARNEVERNETU

26.01.2016 23:29

Stanovisko pozvaných, kompetentných od ktorých sme všetci očakávali vyjadrenie je nasledovné : 

Tí najhlavnejší sa nevyjadrili a ani nepotvrdli účasť...

Vyjadrenia k problematike odoberania detí :

Oľga Nachtmanováposlankyňa NR SR

Ako poslankyňa Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a vedúca slovenskej delegácie som svojim hlasom podporila rezolúcie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy týkajúce ochrany práv detí. Ide o významné politické dokumenty, z ktorých vyplýva pre členské štáty Rady Európy jasný návod ako postupovať v konaniach týkajúcich sa maloletých, pričom prvoradý musí byť vždy najlepší záujem dieťaťa, tak ako je definovaný v početných rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva.

Pripomínam, že na zasadnutí stáleho výboru prijalo ​Parlamentné zhromaždenie Rady Európy 30. novembra 2012 dve rezolúcie, ktoré sa týkajú detí a ochrany ich práv a záujmov. Prvá sa zameriava na fungovanie rodinných súdov v štátoch Rady Európy a druhá na medzištátne osvojenia detí.

V prvej uvedenej rezolúcii parlamentné zhromaždenie zdôraznilo, že deti majú byť oddelené od svojich rodičov len za veľmi výnimočných okolností. Pokiaľ ide o niektoré štáty, parlamentné zhromaždenie vyjadrilo znepokojenie nad tým, ako v nich fungujú rodinné súdy. Pripomenulo, že pred tým, ako je dieťa zverené do starostlivosti iných osôb alebo inštitúcie, ich vlastným rodinám by mala byť poskytnutá potrebná pomoc s cieľom preklenúť vzniknuté problémy. Bolo zdôraznené, že akákoľvek adopcia alebo umiestenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti musí byť v súlade s medzinárodnými štandardami, vrátane Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohovoru o právach dieťaťa.

Pri prijímaní rezolúcie o medzištátnych adopciách parlamentné zhromaždenie zdôraznilo, že táto problematika sa dotýka mnohých krajín, či už sú v pozícii krajiny „odovzdávacej“ alebo „prijímacej“. Najviac sú vždy dotknuté deti, pre ktoré je to na jednej strane často najlepšia možnosť nájsť opateru po tom, ako prišli o starostlivosť rodičov. Na druhej strane však ide tiež o zásah do základných práv a osobnej identity dieťaťa. Presunutie dieťaťa do cudzej krajiny a novej rodiny, vo všeobecnosti vnímané ako humanitárny skutok, je pre dieťa traumatizujúca skúsenosť a preto musí byť realizovaná s najvyššou starostlivosťou. Parlamentné zhromaždenie pripomenulo, že hlavným cieľom osvojenia je nájsť rodinu pre dieťa a nie dieťa pre rodinu. Na pozadí medzinárodných štandardov a vo svetle opakujúcich sa správ o medzištátnych osvojeniach, pri ktorých najlepší záujem dieťaťa nestojí vždy v popredí, chce takto parlamentné zhromaždenie vyvolať sústredenú snahu chrániť dotknuté deti na medzinárodnej aj vnútroštátnej úrovni. Členské štáty by mali prijať a implementovať prísne pravidlá, ktorými zabezpečia dodržiavanie základných práv detí vo všetkých štádiách konania o medzištátnom osvojení.

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy 22. apríla 2015 prijalo ďalšiu rezolúciu s názvom „Sociálne služby v Európe: legislatíva a prax pri odoberaní detí z ich rodín v členských štátoch Rady Európy“. V tejto rezolúcii vyjadrilo znepokojenie nad porušovaním práv detí v niektorých krajinách, v ktorých orgány sociálnej starostlivosti príliš unáhlene odoberajú deti do svojej starostlivosti. Poslanci zdôraznili, že je to o to viac tragické, ak ide o nezvrátiteľné rozhodnutia, ako napríklad v prípadoch adopcií bez súhlasu rodičov. Parlamentné zhromaždenie je rovnako znepokojené prípadmi, keď orgány sociálnej starostlivosti neodobrali deti dostatočne rýchlo a príliš unáhlene ich vrátili rodičom, ktorí s nimi zaobchádzali zle alebo ich zanedbávali. V prijatej rezolúcii parlamentné zhromaždenie vyzýva členské štáty na prijatie zákonov a postupov, ktoré zabezpečia, aby pri rozhodovaní o odobratí detí zo starostlivosti rodičov, o umiestnení detí do náhradnej starostlivosti a o ich vrátení do rodiny stál vždy v popredí najlepší záujem dieťaťa. Tiež odporúča členským štátom, aby sa rozhodnutia o odobratí detí zo starostlivosti s výnimkou urgentných prípadov zakladali výlučne na súdnych rozhodnutiach. Rodinám je potrebné poskytnúť nevyhnutnú finančnú a psycho-sociálnu pomoc, aby sa zabránilo neodôvodneným rozhodnutiam o odobratí detí. Je nevyhnutné zabrániť úplnému prerušeniu rodinných väzieb a odobratiu detí zo starostlivosti rodičov pri narodení, okrem výnimočných prípadov stanovených zákonom a umožňujúcim účinnú súdnu kontrolu. Parlamentné zhromaždenie odporučilo vypracovať pre členské štáty postupy za účelom zabránenia takýmto praktikám.

Z vyššie uvedených rezolúcií a správ, ktoré im predchádzali je zrejmé, že situáciu je potrebné aj naďalej monitorovať na medzinárodnej úrovni a od členských štátov vyžadovať, aby zabezpečili, že orgány verejnej moci budú postupovať vo všetkých konaniach týkajúcich sa detí v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohovorom o právach dieťaťa.

 

 

Erik Bihári- zástupca Európskeho ústavu práva a súdneho inženirství

Dňa 3. októbra 2014 Evropský ústav práva a soudního inženýrství usporiadal na Karlovej univerzite v Prahe medzinárodnú konferenciu o konaniach týkajúcich sa odoberaní detí v členských štátoch Rady Európy a súvisiacich ľudskoprávnych aspektoch.

Konferencii predchádzalo slávnostné zahájenie na Staroměstskej radnici, kde sa premietali dokumenty o postihnutých rodinách a účastníci z celej Európy mali príležitosť neformálne si vymeniť svoje skúsenosti v danej oblasti a vytvoriť tak základy pre ďalšiu budúcu spoluprácu.

Na konferencii vystúpili dekan Právnickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe Ján KUKLÍK, člen britského parlamentu John HEMMING, poslankyňa poslaneckej snemovne parlamentu Českej republiky Jitka CHALÁNKOVÁ, zástupkyňa vlády SR pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) Marica PIROŠÍKOVÁ, predsedníčka severského výboru pre ľudské práva Ruby HARROLD-CLAESSON, bývalý právnik ESĽP a advokát Grégory THUAN DitDIEUDONNÉ, Lucja MIARA z Oddelenia výkonu rozsudkov ESĽP a mnohí ďalší významní odborníci z celej Európy.

Účastníci konferencie dospeli k záverom, ktoré by som vám chcel týmto sprostredkovať:

berúc na vedomie rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, prijatú 30. novembra 2012, č. 1908 (2012) o ľudských právach a fungovaní rodinných súdov v štátoch Rady Európy;

majúc na pamäti, že najlepšie záujmy detí majú byť primárnym hľadiskom pri všetkých rozhodnutiach, ktoré sa ich týkajú, že deti majú vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia;

zdôrazňujúc, že rodinné prostredie poskytuje pre riadny vývoj detí najlepšie podmienky; že pred tým, ako sú deti zverené tretím osobám alebo do ústavnej starostlivosti, mala by ich vlastným rodinám byť poskytnutá pomoc potrebná na zvládnutie ich problémov;

zdôrazňujúc, že deti by mali byť oddelené od svojich biologických rodičov len za mimoriadnych okolností, pod súdnym dohľadom a v súlade s požiadavkami Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohovoru OSN o právach dieťaťa z roku 1989;

vyjadrujú vážne znepokojenie nad správami o odnímaní detí z biologických rodín bez relevantných dôvodov v niektorých členských štátoch Rady Európy;

vyzývajú členské štáty Rady Európy, aby prostredníctvom príslušných vnútroštátnych orgánov zabezpečili, aby vnútroštátne konania o odobratí detí a o ich adopcii boli v súlade s princípmi zakotvenými v Dohovore o ochrane ľudských práva a základných slobôd;

vyzývajú členské štáty Rady Európy, aby zabezpečili, že príslušné vnútroštátne orgány pri rozhodovaní o osvojení alebo o adopcii detí budú brať do úvahy požiadavky Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohovoru OSN o právach dieťaťa, prihliadať v prvom rade na najlepší záujem dieťaťa, poskytovať účinnú pomoc rodinám v núdzi tak, aby znížili na minimum počet prípadov, kedy deti musia byť odňaté ich rodičom a konať urýchlene tak, aby predišli nenapraviteľným škodám na rodinnom živote dotknutých osôb;

vyzývajú členské štáty Rady Európy, aby pri prijímaní zákonov vzťahujúcich sa na uvedenú oblasť plne rešpektovali záväzky vyplývajúce z medzinárodných dokumentov citovaných v rezolúcii Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, prijatej 30. novembra 2012, č. 1908 (2012) o ľudských právach a fungovaní rodinných súdov v štátoch Rady Európy.

Ďakujem Vám všetkým za pozornosť a vyjadrujem za náš ústav solidaritu všetkým trpiacim rodinám, ktoré musia bojovať o to najvzácnejšie čo majú, svoje deti.

 

 

Miroslava Szitová- podpredsedníčka KDH

 

Ďakujem Vám za angažovanosť pri pomoci rodičom a záchrane detí. Opakovane sme reagovali na odoberanie detí v Británii a žiadali ministerstvo práce o podpísanie Memoranda medzi našimi krajinami. 
Ministerstvo však dodnes uvedené memorandum, ani žiaden iný medzištátny dokument medzi krajinami, nepodpísalo. Problémy sú aj v iných krajinách a naša vláda má na ne razantne reagovať. Je prvoradou povinnosťou štátu chrániť deti - najslabších, našich občanov.
Chcem vyjadriť plnú podporu Vašej iniciatíve a ponúknuť spoluprácu pri pomoci rodinám. 
Memorandum by podľa Szitovej zabezpečilo ochranu slovenských detí vo Veľkej Británii

Počet detí, ktoré sú vo Veľkej Británii odoberané rodičom, podľa podpredsedníčky KDH Miroslavy Szitovej, narastá. Ako uviedla dnes na tlačovej besede, v roku 2012 to bolo 2 420 detí a v roku 2013 dokonca 3 090 detí z východnej Európy. „Slovenská republika sa podľa informácie Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí zaoberala v roku 2013 až 72 prípadmi, z ktorých bolo 20 úspešne vyriešených a iba v desiatich prípadoch sa deti vrátili domov k otcovi a mame. Išlo o vyše 200 detí, ktoré boli v roku 2013 násilne odobrané úradníkmi,“ upozornila Szitová. Podľa nej absurdnosť britských zákonov a postup sociálnych úradov vo Veľkej Británii sú nezlučiteľné s legislatívou Slovenskej republiky a európskymi štandardami týkajúcimi sa ľudských práv. „Tento legálny obchod s deťmi musíme zastaviť,“ uviedla podpredsedníčka KDH Szitová.

Szitová upozornila, že ministerstvo práce pritom už pred rokom deklarovalo prípravu a podpis Memoranda s Veľkou Britániou, ale do dnešných dní nebolo podpísané. „Žiadame ministra Jána Richtera, aby na sociálnom výbore informoval, v akom stave je príprava a podpis memoranda a tiež aktuálnu informáciu o počte odobratých detí a detí, ktoré sa podarilo dostať spať na Slovensko do biologických rodín,“ uviedla Szitová. KDH odporučilo ministerstvu, aby pri príprave memoranda využilo Dohovor o právach dieťaťa a Nariadenie Rady Európskej únie. Slovenská republika je povinná podľa Szitovej chrániť svojich občanov, najmä tých najslabších, ktorí sa sami brániť nedokážu. „Každé dieťa má právo vyrastať so svojou mamou a otcom a štát má na to vytvárať vhodné podmienky,“ dodala Szitová.

Memorandum by podľa Szitovej zabezpečilo ochranu slovenských detí vo Veľkej Británii. „Angličania by nemohli rozhodnúť o adopcií takýchto detí bez konzultácií so SR,“ povedala s tým, že mali by sme sa usilovať, aby také deti neboli adoptované v Anglicku, ale prišli na Slovensko. Podľa nej musíme trvať na dobre dieťaťa a ak ho skutočne nemôže vychovávať vlastná mama a otec, treba hľadať priestor pre zverenie dieťaťa v jeho širšej rodine, teda u príbuzných. „Rovnako musíme trvať na návrate dieťaťa, občana Slovenskej republiky, na Slovensko,“ zdôraznila Szitová. Zároveň upozornila, že takýto postup ustanovuje článok 56 Nariadenia Rady Európy, podľa ktorého pred umiestnením dieťaťa v inom členskom štáte, je nutné najskôr vyvolať rokovanie s členským štátom, ktorého je dieťa občanom. Zároveň upozornila, že o deťoch vo Veľkej Británii rozhodujú rodinné súdy, ktoré často prihliadajú iba na názor sociálnych pracovníkov, bez skutočného dokazovania a prítomnosti rodičov.

Štát sa podľa právneho experta KDH Martina Dilonga nemôže zriecť povinnosti pomáhať našim občanom. Takou situáciou je podľa neho aj odoberanie detí. „SR musí prioritne chrániť maloletého, ak nie je možný návrat do pôvodnej rodiny, štátnye úrady by ho mali poskytnúť prioritne na adopciu na Slovensku,“ uviedol.
 
Tomáš Zdechovský - poslanec Európskeho parlamentu ČR

Vážené dámy, vážení pánové

Donedávna nekritický postoj drtivé většiny Norů k norské sociálce se pomalu mění.  Víc než kdykoli předtím jsou slyšet kritické hlasy z řad laické i odborné části norské veřejnosti. Přes sto norských právníků, psychologů a dalších odborníků pohybujících se v oblasti problematiky ochrany dětí podepsalo petici za změnu systému ochrany ohrožených dětí. Ano, můžeme říci, že jiskřička oheň nedělá, nicméně i přesto lze nedávný vývoj považovat za krok správným směrem a za jasný důkaz toho, že dosud vynaložené úsilí má smysl a přináší výsledky. Není ale čas usínat na vavřínech, protože cesta k dosažení spravedlnosti a reformě celého systému je opravdu ještě hodně dlouhá. A dokud nebudou české a slovenské děti zpátky, těžko budeme této změně věřit.

 
 
Michal Meluch - Za spoločenstvo svätého Jozefa 
Dobrý deň,

občianske združenie  Spoločenstva svätého Jozefa úvodom veľmi ďakuje pani Mandákovej z OZ Deti patria rodičom  za  zorganizovanie tejto protestnej akcie. My veriaci ľudia a občania z Považskej Bystrice a okolia chceme podporiť boj proti kradnutiu detí v Nórsku, a preto pripájame krátke vyjadrenie k situácii ohľadne odoberania detí v Nórsku a Barnevernetu.

Na Nórsku dnes vidíme čo všetko sa môže nachádzať pod fasádou pojmu "vyspelý západ".Vidíme, že Nórsko je jeden z ďaľších mnohopočetných príkladov zlyhania multikulturalizmu. Nórsko je dôkazom toho, že multikulturalizmus nefunguje.
Nórsko je varovaním pre ostatné krajiny, aby si uvedomili kam vedie relativizácia kresťanských hodnôt akými sú rodina, materstvo, rodičovstvo a manželstvo.
Nórsko je do očí bijúci príklad toho, že vláda ľudských práv nenastolí raj na zemi, lebo v Nórsku sa v mene práv dieťaťa dieťaťu spôsobuje to naväčšie zlo. Nórsko je varovným príkladom toho kam vedie dôsledné zavádzanie moderných ľudských práv. Moderné ľudské práva ničia tradičnú kresťanskú rodinu hneď niekoľkými spôsobmi, napríklad tým, že sa dávajú privilégia homosexuálnym spolužitiam, už od malička ničia dušu dieťaťa sexuálnou výchovou a disponujú ju tak k promiskuite a nakoniec v mene ľudských práv dieťaťa sa deti odoberajú biologickým rodičom z absurdných alebo vymyslených dôvodov.

Nórsko je jasný príklad deštrukcie rodiny, ktorý nastáva, keď národ opustí svoje kresťanské korene.
Nórsko je žalostný príklad deštrukcie morálky, ktorý nastáva keď kresťanstvo nahradíme multikulturalizmom.
Nórsko je zastrašujúci príklad mravnostného úpadku, sexualizácie detí skrze odpornú propagáciu perverzity a promiskuity.

Nórsko je aktuálnym dôkazom toho ako multikulturalizmus a ľudské práva zdeformovali chápanie pojmu láska. Deti sú doslova kradnuté rodičom a považuje sa to za najvyššie dobro - lásku voči týmto deťom. Nórsko je dôkaz, že len kresťanstvo učí pravej, čistej a obetavej láske k blížnemu, a že keď národ opustí kresťanskú vieru, zrúti sa do nepochopiteľných dezinterpretácii pojmu láska, zrúti sa do anomálii a zdanlivo nevysvetliteľných systémov zla, akým je aj Barnevernet.

Dnes sme tu, aby sme zastavili Barnevernet. Chceme, aby sa deti pani Michalakovej a mnohych inych matiek vratili do svojich rodín. Ale Barnevernet nezastaví nijaká diplomacia. Barnevernet je len jedným z mnohých následkov oveľa väčšieho zla. A tým je strata viery v jediného živého Boha, toho Boha, ktorého kríž je aj na nórskej vlajke. Nórsko sa tohto symbolu viery svojich otcov zrieklo v mene multikulturalizmu a ľudských práv. Dnes je však dôležité uvedomiť si: Proti Barnevernetu sa nestačí odvolať k prezidentovi či na nejaký ľudskoprávny súd. Proti Barnevernetu sa musíme odvolať na tú najvyššiu inštanciu: na samotného Boha. Od neho samotného majú tieto nešťastné matky, a my s nimi, žiadať vrátenie týchto detí domov. On nás vypočuje oveľa skôr ako ktorýkoľvek ľudskoprávny úradník, On nás obháji oveľa lepšie, ako ten najlepší právnik. Preto náše odvolanie dnes znie:
NÓRSKO, V MENE JEŽIŠA KRISTA TI PRIKAZUJEME, VRÁŤ DETI RODIČOM!!!
NORWAY, IN THE NAME OF JESUS CRIST, GIVE CHILDREN BACK TO THEIR PARENTS!!!

A nakoniec ešte dôležitá otázka pre nás všetkých je: Poučí sa Slovensko? Máme sa aj my podvoliť indoktrinácii týchto nových ľudských práv? Sme ešte schopní prestať robiť tú istú chybu ako urobili západné krajiny keď sa vydali na cestu nekonečného boja za tieto pseudo-ľudské práva? Nórsko je príkladom ako sa v mene ľudských práv stráca sloboda. Príklad Nórska by nás mal všetkých odradiť od tejto cesty, odmietnuť multikulturalizmus a opäť prijať, že pravda je len jedna: Ježiš Kristus. V Jeho mene môže byť Barnevernet zastavený.

Za Spoločenstvo svätého Jozefa organizátorom i učastníkom ďakujem
 
Igor Pokojný -  Konzulárny odbor

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky

Vážená pani Mandáková,

predsedkyňa OZ Deti Patria rodičom

v nadväznosti na Vaše pozvanie adresované Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky si Vás dovoľujem informovať, že Vaše podanie zasielame v kópii Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v Bratislave, ktoré je vecne príslušné v otázkach ochrany maloletých občanov v zahraničí.

 

 

Dagmar Ďurečková -Lúč pre DIEŤA, Veľká Británia

Vážny protestujúci, Dovoľte mi prosím prejaviť moju nespokojnosť nad BARNEVERTOM! Napriek neprítomnosti podporujem tento protest proti praktikám Barnavertu! Som rada, že ste sa zišli vo veľkom počte a že sú tu aj moji známi z Českého protestu. Vďaka, za zrealizovanie aj tu v Bratislave organizátorom. Janky Ladeckej a OZ Deti patria rodicčom! Neberte to na ľahkú váhu, toto sa skutočne deje všade v západných krajinách. Svet je skazený, ubližuje tým najnevinnejším, deťom. Pre normálneho človeka je to niečo nepredstaviteľne. Naše deti nebudú pod " Juvenílnu justiciu. Ten kto si myslí, že sme rôznymi protestami nič nedocielili a zosmiešňuje nás, zosmiešňuje v prvom rade sám seba. Každý odpor, každý protest má , ma svoj význam. Je smutné ,že musíme neustále bojovať ,hájiť naše záujmy, záujmu deti, proti tým ktorí by nás, naše deti a našu krajinu mali chrániť, veď im za to stat štedro platí! Dnes je protest proti Barnavertu, je to socialká ktorá odoberá deti bez udania dôvodu. Maju vyššie práva ako sudy. Ako je to možne?Ako môže vtrhnúť do bytu bez súdneho príkazu, vytrhnúť dieťa z rúk, náručia a dať s čistým svedomím cudzím ľuďom , pestúnom! Kto ma väčšie práva na dieťa ako matka!!!! Maxine bola v tej dobe kojená, malinka odkázaná na matku. Nikto nemá pravo ich rozdeliť. Hendikep nepočutia nikoho neoprávňuje ich rozdeliť. Dnes je technika na vysokej úrovní čo umožňuje bez problémov vychovávať dieťa. Otec Maxine je zdravý mladý muž!Štat ma napomáhať pri problémov, čiže sociálka mala byt nápomocná , ako budu mocť spolu mamka a Maxine žit. Obrovské peniaze idú na prevýchovu väzňov, aj im je umožnené stretávať sa s deťmi a keď trest skonči tak sa znova podieľajú na výchove svojich deti. Prečo bez dôvodu vzali malú Maxine???? Ma pravo na RODINU!...MAMU a O T C A! Maxine, maš prvý rocčk, prajem ti veľa šťastia. verím, že čoskoro budeš v náruči svojej mami , otca a celej rodiny navždy. Deti Evi Michalakovej, dokedy budu uväznené? Evy si pilierová mama, mi iba pomáhame prelomiť to čo si začala. Nikdy sa nevzdávaj! Vráťte deti matkám! .Dieťa bez matky, je ako kvet bez slnka! Mojou najväčšou otázkou je, slovenske deti majú pravo návratu do svojej krajiny bez obmedzenie, je to v ústave, prečo im štat nepomáha sa vrátiť? Je veľké množstvo uväznených deti v cudzích krajinách a náš štat s tým nerobí nič , PREČO? Ako je možne, že obvyklý pobyt je nad trvalým pobytom? Je jediná organizácia CIPc na slovensku čo ma právomoc pomáhať pri návrate, prečo nepomáha?Prežili sme zlý príbeh, no ani nám nepomohol vôbec, PREČO? V anglicku je veľa deti bezdôvodne odobratých stratených v adopcii a veľa deti u pestúnov. Nemôžu verejne vystúpiť a ani vypovedať svoj príbeh. Sú pod hrozbou, keď prehovoríš zavreme ťa! To je systém utajených sudov, aby sa nemohli brániť. Je to vo všetkých krajinách kde vládne monarchia. V ktorom tisíc ročí žijeme? Veľa prípadov je totožných s Norskom. Preukáže sa nezmysel, pochybenie ale deti nevrátia. Sud nariadi, aby deti boli vrátenie späť, no sociálka deti nevráti, ako je to možne? Rodičia spojte sa , dajte o sebe vedieť, v jednote je sila. Nikdy sa nevzdávajte.... vždy vedie cesta. Tak ako moja organizácia Luť pre dieťa, ten lúč je cesta- svetlo.... S pozdravom koniec Barnavertu! 

 

 

 

 

 

 

 
 
 
 
 
 
 
 
 

                                                           

 

23.01.2016 Pozvali sme k Protestu proti praktikám/nielen/ BARNEVERNETU

26.01.2016 23:04

POZVALI SME :

SK:
PREZIDENT - Andrej Kiska
PREMIÉR- Robert Fico

MINISTER - Ján Richter
CIPC- Andrea Cisárová
MPSVAR - Nadežda Šebová
, generálna riaditeľka Sekcie sociálnej a rodinnej politiky
- Ivana Mrázková, riaditeľka odboru stratégie sociálnej ochrany detí a rodiny

MZV- Peter Ilčík

ZÁSTUPCA SR PRED ESĽP- Marica Pirošíková - sa protestu nezúčastní, ale poslala vyjadrenie, ktoré na proteste prečítame

PREDSTAVITEĽOV POLITICKÝCH STRÁN -

Lucia Nicholsonová, Daniel Lipšic, František Kašický, Viera Poláková, Branislav Škrípek, Pavol Panis, Boris Kollár...atď
pozvali sme arcibiskupov, biskupov, , farnosti, materské centrá, občianske
združenia, stredné školy, základné školy...atď

VŹYNAMNÝCH ZAHRANIČNÝCH HOSTÍ Z ČR:

PODPREDSEDNÍČKA TOP 09 - Jitka Chalánková - účasť potvrdila
europoslanec KDU-ČSL- Tomáš Zdechovský
právnik - Pavel Hasenkopf

Celým pochodom dáme najavo, že nesúhlasíme s praktikami BARNEVERNU a odoberaním DETÍ v celej Rade Európy a vyzývame na dôsledné rešpektovanie Dohovoru o právach dieťaťa a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

                                         

 

Správa zástupkyne SR pred ESĽP. Okrúhly stôl na tému odoberania detí sociálnymi službami a nútených adopcií

10.06.2015 23:02
 
​Okrúhly stôl na tému odoberania detí sociálnymi službami a nútených adopcií
 
​Dňa 2. júna 2015 sa zástupkyňa vlády SR pred ESĽP zúčastnila na okrúhlom stole organizovanom pánom Tomášom Zdechovským, poslancom Európskeho parlamentu,  ktorý sa venoval odoberaniu detí sociálnymi službami v Európe a nútenými adopciami. 
 
Na okrúhlom stole okrem Tomáša Zdechovského vystúpili s príspevkom:
 
Mairead McGuinness – podpredsedníčka Európskeho parlamentu a mediátorka Európskeho parlamentu pre medzinárodné rodičovské únosy detí
Cecilia Wikström – predsedníčka petičného výboru Európskeho parlamentu
Tatjana Ždanoka – členka petičného výboru Európskeho parlamentu
Marica Pirošíková – zástupkyňa SR pred ESĽP
Sabine McNeill – aktivistka v oblasti boja za práva detí
Ruby Harrold-Claesson – advokátka, predsedníčka Severského výboru pre ľudské práva
Stina Toft – advokátka (Dánsko)
Marius Reikeras – advokát (Nórsko)
 
Zástupkyňa na tomto podujatí vystúpila s príspevkom na tému Odoberanie detí rodičom v členských štátoch Rady Európy a súvisiace ľudsko-právne aspekty.
V rámci príspevku upozornila zúčastnených na možnosť, ktorú využila Slovenská republika, vstúpiť na podporu svojich občanov do konania pred anglickými súdmi ako tretia strana prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktoré môže podľa článku 15 nariadenia Brusel II bis s odkazom na slovenskú štátnu príslušnosť dieťaťa navrhnúť, aby anglický súd požiadal slovenský súd o prevzatie právomoci alebo požadovať podľa článku 56 tohto nariadenia o jeho umiestnenie do ústavnej alebo pestúnskej starostlivosti na Slovensku. V tomto ohľade sú významné rozsudky Sira Jamesa Munbyho.
 Zároveň 0dporučila v konaní pred príslušnými orgánmi vrátane súdov argumentovať relevantnou judikatúrou ESĽP. Podľa ESĽP akékoľvek rozdelenie rodiny predstavuje závažný zásah do práva na rodinný život a preto sa musí opierať o dostatočne závažné a pádne argumenty motivované záujmom dieťaťa. Za relevantný dôvod na odobratie dieťaťa ESĽP nepovažoval zlú sociálnu situáciu alebo nedostatok intelektu. ESĽP zdôraznil, že úlohou orgánov sociálnej starostlivosti je pomáhať osobám s problémami a poskytovať im poradenstvo o rôznych možnostiach ako preklenúť ich ťažkosti. V prípade zraniteľných jednotlivcov sú orgány povinné poskytovať osobitnú starostlivosť a zvýšenú ochranu. Odobratie dieťaťa do náhradnej starostlivosti je úplne najkrajnejšie opatrenie a spravidla vyžaduje, aby vnútroštátne orgány prijali iné opatrenia, pokiaľ nimi možno dosiahnuť sledovaný cieľ. V takomto prípade však obmedzenie rodičovských práv musí trvať čo najkratšiu dobu. Za neprimerané ESĽP považuje aj zverenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti cudzím ľuďom, keď mohlo byť zverené príbuzným, či nedostatočný kontakt s rodičmi počas  odobratia.
Prítomných ďalej upozornila na to, že o závažnosti problému nesvedčia len individuálne prípady, v ktorých ESĽP konštatoval porušenie, ale aj prijaté rezolúcie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 30. novembra 2012 (https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=1679) a 22. apríla 2015 (https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=1950) a správy, ktoré im predchádzali. V prvej z nich parlamentné zhromaždenie zdôraznilo, že deti majú byť oddelené od svojich rodičov len za veľmi výnimočných okolností. Pokiaľ ide o niektoré štáty (vrátane Veľkej Británie), parlamentné zhromaždenie vyjadrilo znepokojenie nad tým, ako v nich fungujú rodinné súdy. Pred tým, ako je dieťa zverené do starostlivosti iných osôb alebo inštitúcie, ich vlastným rodinám by mala byť poskytnutá potrebná pomoc s cieľom preklenúť vzniknuté problémy. Bolo zdôraznené, že akákoľvek adopcia alebo umiestenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti, musí byť v súlade s medzinárodnými štandardami, vrátane Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohovoru o právach dieťaťa. V druhej vyjadrilo znepokojenie nad porušovaním práv detí v niektorých krajinách, v ktorých orgány sociálnej starostlivosti príliš unáhlene odoberajú deti do svojej starostlivosti. Poslanci zdôraznili, že je to o to viac tragické, ak ide o nezvrátiteľné rozhodnutia, ako napríklad v prípadoch adopcií bez súhlasu rodičov.
Zástupkyňa zdôraznila, že ak dôjde k porušeniam ľudských práv na vnútroštátnej úrovni a následne k podaniu sťažnosti na európsky súd, tento môže len rozhodnúť o porušení práv a priznať primerané finančné odškodnenie. Viaceré štáty, vrátane Veľkej Británie, však nezaviedli možnosť obnovy konania na základe rozsudku európskeho súdu v rodinnoprávnych sporoch, čo má za následok nemožnosť vrátenia dieťaťa biologickým rodičom. Vzhľadom na uvedené podporila myšlienku vzniku medzinárodného orgánu na ochranu práv detí, ktorý by dokázal riešiť uvedené prípady urýchlene a zabezpečiť adekvátnu nápravu a taktiež prípadnú úpravu hmotnoprávnych podmienok odoberania detí na úrovni Európskej Únie, ktorá by mala vychádzať z princípov sformulovaných judikatúrou európskeho súdu a uvedených rezolúcií Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.
 
Celý príspevok v anglickom jazyku si môžete prečítať tu:
https://punishmentwithoutcrime.wordpress.com/2015/06/09/echr-judgements-as-precedence-for-child-protection-issues-forcedadoption-childsnatching-custody/
 
https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=1967
1 | 2 | 3 >>